Abɔde
🧵Ɛkyerɛ Yesu
Wɔnam “Asɛm no” so na ɛbɔɔ wiase. Yohane Asɛmpa no ka sɛ saa Asɛm no yɛ Yesu no ankasa (Yohane 1:1-3).
💛Ɔdɔ a ɛmpa
Asɛm no mfi ase wɔ atemmu so na mmom wɔ abɔde a wɔde ɔdɔ hwiee gui so.
“Adɛn nti na Onyankopɔn bɔɔ onipa a obetumi ayɛ bɔne? Anka ɛnyɛ papa sɛ wammɔ yɛn koraa ana?”
Onyankopɔn ammɔ wiase ne nnipa esiane sɛ biribi ho hia no na mmom esiane ɔdɔ a ɛhwie gui. Sɛ ɔbɔɔ nnipa sɛ nnipa a wɔne Onyankopɔn wɔ abusuabɔ no yɛ ɔdɔ ankasa. Na bɔne a ɛbaa mu mpo nni Onyankopɔn nkwagye nhyehyɛe akyi (Efesofo 1:4-5). Bible no asɛm a edi kan no nyɛ atemmu na mmom ɔdɔ.
▸ Kenkan pii
Bible no mfi nyansapɛ akyinnye so na mmom ɛfi nkaeɛ so: “Mfiase no, Onyankopɔn…” Wiase nyɛ nsiansa na mmom ɛyɛ Onyankopɔn ankasa adwuma.
- Onyankopɔn suban · abɔde nyinaa mu, nnipa nko ara na wɔbɔɔ wɔn sɛ Onyankopɔn — sɛ wobehu no na wɔahwɛ wiase.
- Home · nnaason home no kyerɛ sɛ biribiara wie na asomdwoe (shalom) wɔ mu: “na ɛyɛ papa.”
- Eden · wiase ansa na ɛresɛe, baabi a Onyankopɔn ne nnipa nantew bom.
Asehwe no
🧵Ɛkyerɛ Yesu
Asɛmpa bɔhyɛ a edi kan, a wɔde mae wɔ asehwe no akyi pɛɛ: “ɔbea no aseni” bɛbɔ ɔwɔ no ti — na ɛno ne Yesu (1 Mose 3:15; Romafo 16:20; Galatifo 4:4).
💛Ɔdɔ a ɛmpa
Bere a nnipa yɛɛ bɔne pɛ no, Onyankopɔn hyɛɛ nkwagye ho bɔ wɔ hɔ ara.
“Wɔpam no na wɔma no owu esiane aduaba baako a odii nti — ɛnyɛ Onyankopɔn ano yɛ den dodo ana?”
Sɛ wɔpaa no fii Eden no yɛ atemmu ne mmɔborohunu nso. Sɛ wɔatew no afi Onyankopɔn ho wɔ saa tebea a abubu no mu na odi nkwa dua no aba na ɔtena ase daa a, anka ɔbɛhyɛ amanehunu mu afebɔɔ (1 Mose 3:22). Sɛ ɔmaa owu kwan no, na obuee kwan a wɔde san ba, na wɔ hɔ ara na Onyankopɔn hyɛɛ Ogyefo ho bɔ (1 Mose 3:15). Ɔdɔ na na ɛwɔ atemmu no mu dedaw.
▸ Kenkan pii
Denam asoɔden a ɛyɛ pɛ sɛ wɔbɛyɛ “sɛ Onyankopɔn” no so, bɔne baa wiase. Aba a efi mu no nyɛ mmara baako bu nko, na mmom abusuabɔ a abubu.
- Abusuabɔ a abubu · ne Onyankopɔn (kohintaw), ne afoforo (sobobɔ), ne abɔde (nsɔe ne ɔbrɛ).
- Owu · kɔkɔbɔ a ɛse “owu na wubewu” no ba mu.
- 1 Mose 3:15 · nanso atemmu mfimfini no, nkwagye bɔhyɛ ba kan. Nimdefo frɛ no protoevangelium (asɛmpa a edi kan).
Agyanom no
🧵Ɛkyerɛ Yesu
Bɔhyɛ a ɛse “wobehyira nnipa nyinaa” no ba mu wɔ Yesu, Abraham aseni no mu (Galatifo 3:16).
💛Ɔdɔ a ɛmpa
Onyankopɔn dii kan baa nea ɔmfata nkyɛn, frɛɛ no ne din, na ɔyɛɛ no nhyira kwan.
“Wɔyii Abraham esiane ne gyidi kɛse nti — ɛnyɛ Bible mu nnipa nyinaa yɛ abrabɔ pa akokurokofo ana?”
Abraham nso dii atoro na ɔyɛɛ akyinnye, na Yakob yɛ ɔdaadaafo. Onyankopɔn amfrɛ “wɔn a wɔfata” na mmom ɔnam adom so frɛɛ wɔn a wɔnyɛ pɛ. Nea enti a oyii wɔn no nyɛ wɔn papayɛ na mmom Onyankopɔn ɔdɔ a ɛyɛ nokware (5 Mose 7:7-8).
▸ Kenkan pii
Onyankopɔn fi ase di nnipa nyinaa ɔhaw no ho dwuma denam ɔbarima baako, Abraham, frɛ so. Emu titiriw ne apam (bɔhyɛ) — ɔman kɛse, asase, ne “nhyira ma nnipa nyinaa.”
- Gyidi · Abraham gyee bɔhyɛ a wonhu no dii, na wɔbuu no sɛ treneeyɛ maa no (1 Mose 15:6).
- Isak ne Yakob · bɔhyɛ no kɔ so; Yakob (Israel) wo mmusuakuw dumien.
- Yosef · ne nuanom tɔn no nanso ɔsɔre di tumi — “Onyankopɔn adwene ne sɛ, ɛbɛdan ade pa” (1 Mose 50:20).
Misraimfi tu ne sare so
🧵Ɛkyerɛ Yesu
Twam Afahyɛ, baabi a oguamma mogya yii owu fii hɔ no, kyerɛ Yesu, “yɛn Twam Afahyɛ Oguamma,” a wɔbɔɔ no asɛndua so maa yɛn (1 Korintofo 5:7).
💛Ɔdɔ a ɛmpa
Ɔtee nkoa man no apinisi na ɔno ankasa sian baa fam bɛgyee wɔn.
“Ɛnyɛ Mmara no (mmaransɛm no) yɛ sɔhwɛ anaa gyinabea a ɛsɛ sɛ wudi so na woanya nkwagye ana?”
Onyankopɔn gyee wɔn ansa na ɔde Mmara no maa wɔn. Mmaransɛm Du no fi ase wɔ nkwagye nkaeɛ so: “Mene Awurade, mo Nyankopɔn, a miyii mo fii nkoasom mu wɔ Misraim no” (2 Mose 20:2). Mmara no nyɛ “di so na woanya nkwagye” na mmom ɛyɛ ɔdɔ akwankyerɛ a ɛfa sɛnea wɔn a adom agye wɔn dedaw no bɛtena ase (5 Mose 7:7-9). Bere biara adom na edi kan; osetie yɛ mmuae.
▸ Kenkan pii
Apam Dedaw mu nkwagye a ɛso sen biara. Israel a na wɔyɛ nkoa no nya ahofadi denam Onyankopɔn tumi so na wɔyɛ no ne nkurɔfo.
- Twam Afahyɛ · ofi a oguamma mogya wɔ ɔpon ano no, owu twa ho hyia — afɔrebɔ nyinaa a edii akyi no nhwɛso.
- Po Kɔkɔɔ · nkwagye baabi a ɔkwan asa; “twa kɔ ne fa” bɛyɛ mfiase foforo nsɛnkyerɛnne.
- Sinai apam · denam Mmara no so wosua sɛnea wɔbɛtena ase sɛ Onyankopɔn nkurɔfo.
- Ahyiae Ntamadan · kronkronbea a wotumi soa a Onyankopɔn te nkurɔfo no mu — “Immanuel” no kan nhwɛso.
- Mfe 40 · asoɔden ma awo ntoatoaso baako kyinkyin sare so, nanso Onyankopɔn ka wɔn ho denam mana ne omununkum ne ogya fadum so.
Asasegye ne atemmufo
🧵Ɛkyerɛ Yesu
Rut aseni no mu na Dawid fi, na Dawid aseni no mu na Yesu fi (Mateo 1). Basabasayɛ no mu mpo, Mesia abusuadua no kɔ so.
💛Ɔdɔ a ɛmpa
Ɛmfa ho sɛ woyii no mu mpɛn pii a, bere biara a wɔsu frɛɛ no, ɔsomaa ogyefo na ɔmaa wɔn so.
“Kanaan asasegye no yɛ atirimuɔden kunkum — enti Apam Dedaw mu Onyankopɔn no yɛ otirimuɔdenfo ankasa.”
Eyi yɛ asɛm a wontumi nni ho dwuma wɔ kasasin baako mu na ɛhwehwɛ ahwɛyiyie. Nanso Bible no mfa no sɛ basabasayɛ kwa na mmom sɛ atemmu wɔ amumɔyɛ a ano yɛ den (a mma afɔrebɔ ka ho) mfe pii akyi, abodwokyɛre pii akyi (1 Mose 15:16; 5 Mose 9:4-5; 3 Mose 18:24-25). Onyankopɔn nyɛ ntɛm wɔ atemmu mu mpo, na nea ɔdan ba ne nkyɛn no, ogye no fɛw so, ɔnanani mpo, te sɛ Rahab ne Rut (Yosua 6:25; Rut 4:13-17).
▸ Kenkan pii
Yosua ase na wɔkɔ bɔhyɛ asase no mu, nanso wɔtena ase a ntɛm ara wɔn werɛ fi Onyankopɔn. Atemmufo nhoma yɛ saa nhwɛso koro no ara a ɛsan ba.
- Mmeae a esian · bɔne → nhyɛso → su frɛ → ɔtemmufo gye → bɔne bio. Ɛkɔ kɔ bɔne mu.
- Atemmufo · Gideon, Samson, Debora — bere tiaa agyefo, akokodurufo nanso wɔn ho yɛ sintɔ.
- Rut · nokwaredi kanea wɔ bere a esum dɔɔ mu; ɔbea ɔnanani wura Dawid (ne Yesu) aseni mu.
Ahenni a ɛyɛ baako
🧵Ɛkyerɛ Yesu
“Ahengua a etim daa” no ba mu wɔ Yesu, Dawid ba no mu — enti na wɔfrɛ no “Dawid Ba” no (Luka 1:32-33; Mateo 1:1).
💛Ɔdɔ a ɛmpa
Wammu Dawid a wahwe ase mpo gu; na ɔnam ne so hyɛɛ ɔhene a ɔbɛtena hɔ daa ho bɔ.
“Dawid yɛ ɔkokurokoni a sintɔ nni ne ho — ɛno nti na wɔfrɛɛ no ‘onipa a ɔne Onyankopɔn koma hyia’ no.”
Dawid bɔɔ aguaman na okum onipa mpo. “Onipa a ɔne Onyankopɔn koma hyia” nkyerɛ sɛ ɔyɛ pɛ, na mmom obi a wamfa ne bɔne ansie — ɔnuu ne ho fi koma mu na ɔsan baa Onyankopɔn nkyɛn bere biara (Nnwom 51). Onyankopɔn dɔ ntow wɔn a wɔhwe ase denneennen mpo nkyene.
▸ Kenkan pii
Israel bere a ɛso, a ahene baasa di so.
- Saul · ɔhene a edi kan a nnipa no srɛe; mfiase pa a asoɔden sɛee.
- Dawid · “onipa a ɔne Onyankopɔn koma hyia.” Odi Goliat so na ɔyɛ Yerusalem ahenkurow. Ɔyɛ bɔne kɛse (Batseba) nanso ɔnu ne ho fi koma mu (Nnwom 51).
- Dawid apam (2 Samuel 7) · Onyankopɔn hyɛ bɔ sɛ ɔbɛma Dawid ahenni atim daa — Mesia anidaso ntin titiriw.
- Salomo · nyansa ne ahonya soro tɔ no, osi asɔredan wɔ Yerusalem, nanso awiei no ɔdan kɔ abosonsom mu.
Ahenni a emu paee
🧵Ɛkyerɛ Yesu
Saa bere yi mu na adiyifo no hyɛ Mesia a ɔreba no ho nkɔm pefee kɔ so (Yesaia 9:6; Yesaia 53).
💛Ɔdɔ a ɛmpa
Nnipa a wɔdan wɔn akyi kyerɛɛ no no, ɔkɔɔ so somaa adiyifo srɛɛ sɛ, “Mesrɛ wo, san bra fie.”
“Odiyifo yɛ nkɔmhyɛni a ɔka daakye / Apam Dedaw mu Onyankopɔn no bo nko ara na ɛfuw.”
Odiyifo koma titiriw nyɛ “daakye ho nkɔmhyɛ” na mmom Onyankopɔn su a efi koma mu sɛ: “Mesrɛ wo, san bra.” Atemmu ho kɔkɔbɔ mpo, ne botae nyɛ sɛ ɔbɛsɛe na mmom sɛ ɔbɛdan nnipa na wɔanya nkwa — “mʼani nnye amumɔyɛfo wu ho” (Hesekiel 33:11).
▸ Kenkan pii
Salomo ba bere so na ɔman no mu paee: atifi fam Israel (mmusuakuw 10, ahenkurow Samaria) ne anafo fam Yuda (mmusuakuw 2, ahenkurow Yerusalem).
- Israel (atifi) · ne ahene nyinaa som ahoni; ɔhwe ase Asiria anim wɔ AKB 722.
- Yuda (anafo) · Dawid aseni no kɔ so, a ahene pa kakra te sɛ Hesekia ne Yosia wɔ mu, nanso ne nyinaa mu no esian.
- Adiyifo no · Elia, Amos, Yesaia, Yeremia su sɛ “monsan mmra!” Mesia ho nkɔm dɔɔso wɔ ha (Yesaia 53 “ɔsomfo a ɔrehu amane” no).
Nnommumfa no
🧵Ɛkyerɛ Yesu
Abawpa bun mu tɔnn no, Yeremia hyɛ “apam foforo” ho bɔ (Yeremia 31:31) — apam no ankasa a Yesu sii wɔ Anwummeduan a etwa to no ase.
💛Ɔdɔ a ɛmpa
Ɔne wɔn sian kɔɔ nnommumfa asase a esum dɔ mu mpo, na ɔhyɛɛ nsiesie ho bɔ.
“Nnommumfa no kyerɛ sɛ Onyankopɔn gyaa Israel koraa.”
Nnommumfa no nyɛ gyaegyae na mmom Agya nteɛso ne ahodwira a ɛkɔ ɔba a ɔdɔ no so (Hebrifo 12:6). Onyankopɔn ankɔ; ɔne Daniel wɔ nnommumfa no mfimfini na ɔhyɛɛ bɔ sɛ: “Minim nhyehyɛe a mewɔ ma mo … nhyehyɛe a ɛbɛma mo anidaso ne awiei pa” (Yeremia 29:11).
▸ Kenkan pii
Kɔkɔbɔ no ba mu. Asɔredan no hyew na wɔde nnipa no kɔ Babilonia — wɔhwere asase, ɔhene, ne asɔredan: ahokyere a ɛso sen biara.
- Asehwe mmienu · Israel (Asiria, AKB 722) ne Yuda (Babilonia, AKB 586).
- Daniel · gyidi nhwɛso wɔ abosonsom ahemfi mpo (agyata amoa no); ohu “ahenni a etim daa” a ɛreba no anisoadehu.
- Anidaso srandaka · nnompe a awo a ɛsan nya nkwa ho anisoadehu (Hesekiel 37) ne Yeremia “apam foforo” no kyerɛ daakye wɔ sum mu.
Nnommum no san ba
🧵Ɛkyerɛ Yesu
Malaki, Apam Dedaw nhoma a etwa to no, wie wɔ ɔbɔfo a obesiesie Mesia kwan ho nkɔmhyɛ so: “Mɛsoma me bɔfo” (Malaki 3:1).
💛Ɔdɔ a ɛmpa
Nnipa a wodii nkogu mpɛn pii mpo no, wammɛsan ne bɔhyɛ no, na mmom ɔsan maa wɔn so.
▸ Kenkan pii
Denam Persia hene Kores mmara so (AKB 538) na nsanba no fi ase. Wɔsan ba mmrane abiɛsa mu na wosi nea asɛe no.
- Serubabel · si asɔredan no (ɛwiei AKB 516).
- Ɛsra · kyerɛkyerɛ Asɛm no bio na onyan gyidi no.
- Nehemia · si Yerusalem afasu wɔ nna 52 mu.
- Ɛster · gye Yudafo a wɔwɔ Persia fi ɔsɛe mu — “hena na onim sɛ saa bere yi nti…?”
- Osukɔm a ɛkɔ so · asɔredan no gyina hɔ, nanso ɔhene te sɛ Dawid nni hɔ. Nnipa no twɛn Mesia no.
Mfe a ɛyɛ dinn
🧵Ɛkyerɛ Yesu
Saa “asɛm no siesie” yi nyinaa yɛ Onyankopɔn adwuma sɛnea Yesu bɛba pɛpɛɛpɛ wɔ “bere pa” mu.
💛Ɔdɔ a ɛmpa
Mfe 400 a ɛyɛ dinn no mu mpo, a wonhu no, na ɔresiesie nkwagye kwan.
“Sɛ mfe 400 mu na asɛm biara amma a, ɛnyɛ sɛ Onyankopɔn kɔe anaa na ɔrehome ana?”
Dinn nyɛ sɛ obi nni hɔ. Wankasa nko ara; saa bere no nyinaa mu na ɔrekanyan ahemman, kasa ahorow, ne akwan de resiesie nkwagye no asɛm. Bere a ɛyɛ dinn koraa no mu, na Onyankopɔn reyɛ adwuma den sen biara, wɔ ɔdɔ mu (Galatifo 4:4).
▸ Kenkan pii
Efi Malaki kosi Apam Foforo no, bɛyɛ mfe 400 twa mu a Bible asɛm foforo nni hɔ. Nanso abakɔsɛm akyi no, na Onyankopɔn resiesie asɛmpa no kwan.
- Ahemman sesa nsa · Persia → Hela (Aleksandro, AKB 333) → Misraim ne Siria → Makabefo ɔtua (AKB 167) → Roma (AKB 63).
- Hela kasa · Aleksandro nkonimdi maa Hela kasa yɛɛ kasa a wɔn nyinaa ka; wɔkyerɛɛ Apam Dedaw no Hela kasa mu (Septuagint), bue kwan ma asɛmpa no trɛw ntɛm.
- Roma akwan ne asomdwoe · akwan pa ne “Pax Romana” no bɛyɛ asɛmpa kwan.
- Hyiadan ne akuw · hyiadan mu nkyerɛkyerɛ tim; Farisifo ne Sadukifo ba, na Mesia ho ɔpɛ nyin.
Yesu ba
🧵Ɛkyerɛ Yesu
Ɔbea no aseni (asɛm 2), Abraham nhyira (3), Twam Afahyɛ Oguamma (4), Dawid ɔhene a etim daa (6), apam foforo (8) — ne nyinaa ba mu wɔ onipa baako, Yesu, mu: yɛn nokware Odiyifo, Ɔsɔfo, ne Ɔhene.
💛Ɔdɔ a ɛmpa
Bere a na yɛyɛ nnebɔneyɛfo no, ɔsomaa ne Ba na ɔde ne nkwa too hɔ.
“Yesu yɛ abrabɔ pa kyerɛkyerɛfo baako pɛ / asɛndua no yɛ nkogu a ɛyɛ awerɛhow.”
Yesu kaa sɛ ɔno ankasa yɛ Onyankopɔn (Yohane 8:58), na asɛndua no nyɛ asiane anaa nkogu na mmom ɔdɔ a wɔahyehyɛ. Wɔantwe no ankɔ hɔ wɔ ahooden mu; ɔno ara de ne nkwa too hɔ (Yohane 10:18). “Ɔdɔ biara nsen sɛ obi bewu ama ne nnamfonom” (Yohane 15:13).
▸ Kenkan pii
Dinn no twa mu; Nea wɔhyɛɛ ne bɔ no ba. Asɛmpa anan no di Yesu nkwa, owu, ne owusɔre ho adanse fi afaafa anan.
- Onipayɛ · Onyankopɔn bɛyɛɛ onipa (Immanuel, “Onyankopɔn ne yɛn wɔ hɔ”), wɔ Betlehem mmerɛwyɛ mu.
- Som · ɔkyerɛkyerɛ Onyankopɔn ahenni, ɔsa nyarewa, ɔfrɛ nnebɔneyɛfo. “Nea wahu me no, wahu Agya no.”
- Asɛndua no · otua bɔne ne owu a asehwe no (asɛm 2) de baa no ho ka si yɛn anan mu. Twam Afahyɛ Oguamma ankasa.
- Owusɔre · ɔsɔre da a ɛto so abiɛsa na obubu bɔne, owu ne Satan tumi — asɛndua no so dedaw na “Kristo dii mpanyinni ne tumidi nyinaa so … bere a ɔhyɛɛ ne nkonimdi ho fa no” (Kolosefo 2:15).
Enti Yesu yɛ yɛn nokware Odiyifo (ɔkyerɛ Onyankopɔn kwan), yɛn nokware Ɔsɔfo (ɔde ne nipadua ankasa pata bɔne), ne yɛn nokware Ɔhene (odi bɔne, owu ne Satan so na odi hene daa).
Asɔre no fi ase
🧵Ɛkyerɛ Yesu
Saa asɛm yi da so kɔ so nnɛ. Bible no wie wɔ bɔhyɛ sɛ Yesu bɛsan aba na wayɛ biribiara foforo no so (Adiyisɛm 21).
💛Ɔdɔ a ɛmpa
Ɔdɔ a yenyae no, afei ɔde rehwie agu wiase nyinaa so.
“Asɔre yɛ nyamesomfo a wɔyɛ pɛ kuw, anaa ɛyɛ dan kɛkɛ.”
Asɔre nyɛ “ahotefo a wɔayɛ pɛ” kuw na mmom nnebɔneyɛfo a wɔde wɔn bɔne akyɛ wɔn kuw. Ɔsomafo Paulo mpo frɛɛ ne ho “ɔdebɔneyɛni a odi kan koraa” (1 Timoteo 1:15). Asɔre dedaw no nso gyee akyinnye na wohwehwee (Asomafo 6:1; 1 Korintofo 1:11). Ɛnyɛ baabi a wɔde hoahoa wɔn ho, na mmom nnipa a wɔde ɔdɔ a wɔanya no rekɔ so (Yohane 13:34-35).
▸ Kenkan pii
Yesu foro kɔ soro akyi no, Honhom a wɔhyɛɛ ne bɔ no ba Pentekoste na asɔre no wo. Asɛmpa no trɛw ntɛmntɛm.
- Pentekoste · denam Honhom no so, asuafo a na wosuro no bɛyɛ adansefo a wɔn bo yɛ duru.
- Petro · ka asɛmpa kyerɛ Yudafo wɔ Yerusalem.
- Paulo · fi ɔtaafo bɛyɛ ɔsomafo; ɔbɔ asɔre wɔ amanaman wiase na ɔkyerɛw nkrataa.
- Kosi asase ano · Yerusalem → Yudea → Samaria → Roma. Bɔhyɛ a wɔhyɛɛ Abraham wɔ “nnipa nyinaa” ho no ba mu.
- Na yɛn · asɛm no nnwie; ɛkɔ so kɔ Yesu mmaeprenu ne ɔsoro ne asase foforo no so.
Nsiesie (biribiara foforo)
🧵Ɛkyerɛ Yesu
Abɔde a edi kan Eden no san ba awiei sɛ “Yerusalem Foforo.” Onyankopɔn ne ne nkurɔfo tena daa — Immanuel no mmamu (Adiyisɛm 21:3; Mateo 1:23).
💛Ɔdɔ a ɛmpa
Awiei no ɔbɛpepa nusu nyinaa na ɔde ɔdɔ ayɛ biribiara foforo.
▸ Kenkan pii
Bible no nnwie wɔ asɔre bere mu. Ne nhoma a etwa to, Adiyisɛm, kyerɛ Yesu sɛ ɔresan aba bɛwie biribiara.
- Mmaeprenu · ɔhene a wɔhyɛɛ ne bɔ no san ba wɔ anuonyam mu.
- Nkonimdi a etwa to · wɔsɛe Satan ne owu daa, na Kristo di hene sɛ ahene mu Hene (1 Korintofo 15:25-26; Adiyisɛm 20:10).
- Atemmu ne owusɔre · wɔteɛ nea ɛnteɛ nyinaa, na wonyan awufo.
- Ɔsoro ne asase foforo · bɔne, owu, nusu ne yaw yera daa (Adiyisɛm 21:4).
- Eden a wɔasan asi · wɔ “Yerusalem Foforo” a eye sen mfiase no mu, Onyankopɔn ne ne nkurɔfo tena daa — baabi a Bible no nyinaa rekɔ.
Enti seesei yɛ “aba dedaw, nanso ennya mma” bere: Yesu mu no nkwagye aba dedaw, nanso ne mmamu da so retwɛn.