Sirjon
🧵Jisu sec udukʼa
Jogot do “Bachan” hoteteye benaolena. Johan reakʼ Susamacar do meneda noa Bachan do Jisu acʼge kana (Johan 1:1-3).
💛Banṛ pạuṛa dulạṛ
Kahni reakʼ ehopʼ do bicạr do baṅa bickom dulạṛte ḍakao ocoyen sirjon kana.
“Cedakʼ Isor do kại kạmi daṛeakʼ hoṛe benaokoa? Tahẽn baṅ benao do bhage do baṅ tahẽkana se?”
Isor do jogot ar hoṛ do jãhãn ghạti iạte do baṅe sirjạukoa, bickom ḍakao ocoyen dulạṛ iạtege. Manwa do Isor lo somondho daṛeakʼ hoṛko lekate benao do acʼge dulạṛ kana. Ar kại reakʼ bol do hõ Isor reakʼ bańcao reakʼ joṛnạ khon ọṛạ do baṅ tahẽkana (Ephesiko lạgitʼ Pạul Apostolakʼ ciṭhi 1:4-5). Bible reakʼ pạhilakʼ dhạp do bicạr do baṅa bickom dulạṛ kana.
▸ Aro pạṛhaomeꞌ
Bible do daroson reakʼ jukti lo do baṅe ehopʼa bickom mitʼ kathate: “Etohopʼre Isor do…” Jogot do mitʼ haꞌ do baṅa bickom mitʼ porochạn Isor reakʼ kạmi kana.
- Isor reakʼ chobi · joto sirjon talare, eken manwage Isor leka benao akana — uni baḍae ar jogot juton lạgitʼ.
- Rạphạ · turuysiń rạphạ do joto jinis purạu ar suluk (shalom) re menakʼ udukʼa: “onage bhageena.”
- Eden · bigṛao laharekʼ jogot, okare Isor ar hoṛ mitʼsạte calakʼkana.
Gisạu
🧵Jisu sec udukʼa
Susamacar reakʼ pạhilakʼ bachan, gisạu tayom takingege emoklena: “maejiuren bõsko” do biń reakʼ bohokʼe gejera — ar uni do Jisu kana (Genesis 3:15; Romiko lạgitʼ Pạul Apostolakʼ ciṭhi 16:20; Galathiko lạgitʼ Pạul Apostolakʼ ciṭhi 4:4).
💛Banṛ pạuṛa dulạṛ
Hoṛ kại kạmietʼ okterege, Isor do takingege bańcaneye bachaneda.
“Mitʼ jo jom iạtege ucạṛ ar moron hõ ńam — Isor do tahẽn kahõ bortạu do baṅa se?”
Eden khon oḍoꞌ do bicạr ar mitʼsạtete daya tahẽkana. Isor khon oloṅkate, ona bigṛaoakan dosạre, hoṛ do jiwon dạreꞌ jo jomkate jaejug jiyetʼkan khan, jaejug lạgitʼ dukrege uṛukʼ ban tahẽkana (Genesis 3:22). Moron emoꞌ do ruạṛ hor jharaꞌ kana; ar ona ṭhạurege Isor do mitʼ Bańcaokiạe bachaneda (Genesis 3:15). Bicạr talarege dulạṛ menakʼ tahẽkana.
▸ Aro pạṛhaomeꞌ
“Isor leka hoyokʼ” reakʼ sạna iạte baeꞌ kạtni khon, kại do jogotreye bolena. Phol do eken niyom raputʼ do baṅa bickom somondho gisạu kana.
- Gisạuakan somondho · Isor lo (ukuꞌ), gate lo (dusi em) ar dhạrti lo (jạnum ar joṅgi).
- Moron · “am do tãhena gujukʼa” reakʼ cetạu do sạrieye hoyena.
- Genesis 3:15 · enrehõ bicạr talarege bańcao reakʼ bachan do laharege emena. Sikhạukoe nuiyakʼ “protoevangelium (pạhilakʼ susamacar)”e metaea.
Purkhạko
🧵Jisu sec udukʼa
“Sanam jạtrenko do bhorko ńama” reakʼ bachan do Abraham reakʼ bõs, Jisu rege purạukʼa (Galathiko lạgitʼ Pạul Apostolakʼ ciṭhi 3:16).
💛Banṛ pạuṛa dulạṛ
Isor do baeꞌ jọg hoṛe laharege ḍunḍhạea, ńutumteye haka koa ar bhorom reakʼ nalaeye benaoea.
“Abraham do uniyakʼ maraṅ pạtiạu iạteye ạsạuena — joto Bible hoṛko do bhage-jiwi bir do baṅkoa se?”
Abraham do hõ husiṅgeye lana ar hutuṛuteꞌ, ar Jakob do ṭhogạ tahẽkana. Isor do “theok hoṛko” do baṅe haka koa bickom dayatege bhulan hoṛkoe haka koa. Ạsạu reakʼ kạtni do onkoakʼ ạrjạu do baṅa bickom Isor reakʼ biswạsi dulạṛ tahẽkana (Dosar Biboron 7:7-8).
▸ Aro pạṛhaomeꞌ
Isor do goṭa manwa reakʼ samasiạ do mitʼ hoṛ, Abrahame haka iạtege raṛ ehopʼeda. Onakʼ ṭhonok do niyom (bachan) kana — mitʼ maraṅ jạt, mitʼ disạm ar “sanam jạtrenko lạgitʼ bhorom.”
- Pạtiạu · Abraham do baṅ ńel daṛeakʼ bachaneye pạtiạukeda, ar ona do uniyakʼ dhorom mente lekha ocolena (Genesis 15:6).
- Ishak ar Jakob · bachan do tayom seyad sec calakʼa; Jakob (Israel) do 12 ṭa goṣṭi reakʼ baba kana.
- Josep · acʼren bocojhi hoṛko aakirgea menkhan maraṅeye hoyena — “Isor do ona talate bhạlại reakʼe monsubạ akada” (Genesis 50:20).
Misor khon Oḍokʼ ar Ọtạr
🧵Jisu sec udukʼa
Niskạr Porob — okare mereꞌ reakʼ maye do moron khon bańcaokeda — do Jisu sec udukʼa, “aboakʼ Niskạr mereꞌ,” abo lạgitʼ kurusre toraoyena (1 Korinthiko 5:7).
💛Banṛ pạuṛa dulạṛ
Golam hoṛko reakʼ rakʼe ańjometʼa ar onkoe bańcao lạgitʼ acʼge latare ạdorena.
“Ạn (Hukumko) do bańcao ńam lạgitʼ utạr hoyokʼ jaruri mitʼ porikhạ se sorot do baṅ daꞌ se?”
Isor do ạn emoꞌ laharege onkoe bańcaokoa. Gel ṭa Ạn do hõ bańcao reakʼ katha tete ehopʼa: “E Israelko, ińge amren Probhu Isor do. Misor disạm khon … ińgeń oḍok ạguakatʼmea” (Exodus 20:2). Ạn do “bańcao ńam lạgitʼ manaomeꞌ” do baṅa bickom dayatege bańcaoakan hoṛko celeka jio do tẽhẽnako lạgitʼ dulạṛ reakʼ hor udukʼ kana (Dosar Biboron 7:7-9). Tãhena daya laharege; manao do jobap kana.
▸ Aro pạṛhaomeꞌ
Purạn Niyom reakʼ jạsti maraṅ bańcao. Golam tahẽkan Israel do Isor reakʼ kạtni hotete chuṭ ńama ar acʼren hoṛ lekateko benaolena.
- Niskạr Porob · oka oṛakʼ reakʼ duạrre mereꞌ reakʼ mayeye menakʼa ona do moron parome calakʼa — tayom reakʼ joto dại reakʼ chãch.
- Aṛaꞌ Doreạ · hor cabaen ṭhạure bańcao; “parom calakʼ” do nãwa ehopʼ reakʼ cinhạ hoyena.
- Sinai niyom · Gel ṭa Ạn hotete onko Isor reakʼ hoṛ lekate celeka jio do tẽhẽnako baḍaeada.
- Dạrạm oṛakʼ · ucạṛiakan poro oṛakʼ okare Isor do hoṛko talareye tãhena — “Immanuel” reakʼ laharekʼ rọsạ.
- 40 serma · baeꞌ kạtni iạte mitʼ janam do ọtạrreye gurena, menkhan Isor do manna ar daepoṛ ar singal reakʼ khũṭạ lo onko loe tãhena.
Jit ar Bikʼcạrko
🧵Jisu sec udukʼa
Rut reakʼ bõs khon Dạude hijukʼa, ar Dạud reakʼ bõs khon Jisue hijukʼa (Mathae 1). Sạmaṅ-bãṅ talare hõ Mạsi reakʼ bõs do calaktegea.
💛Banṛ pạuṛa dulạṛ
Banṛ pạuṛa thẽkạ akoa enrehõ, tin tinre rakʼkoa Isor do bańcaokiạe kulkoa ar onkoe rakapʼ ocokoa.
“Kanan reakʼ jit do daya bãṅ gọj tahẽkana — onate Purạn Niyom reakʼ Isor do sạrige bortạu kanae.”
Noa do mitʼ aṛangre baṅ raṛaꞌ daṛeakʼ ar bujhi tãhena lạgitʼ katha kana. Menkhan Bible do noa do tahẽn pẽrạ tahẽn dạerạ marang hingsa lekate do baṅe uduketʼa bickom jạsti gãṭi kại (gidrạ dại lo) reakʼ tahẽn pẽrạ sahaꞌ tayom reakʼ bicạr lekate (Genesis 15:16; Dosar Biboron 9:4-5; Levitikus 18:24-25). Isor do bicạr lạgitʼ hõ baeꞌ ạurịja, ar uni sec ruạṛ hoṛ do rạskạtege ataṅkoa, bahrạ hoṛ tãhena rehõ, Rahab ar Rut leka (Josuạ 6:25; Rut 4:13-17).
▸ Aro pạṛhaomeꞌ
Josua latare bachan reakʼ disạmreko bola, menkhan bostiyen tayom takinge Isorko hiṛiꞌa. Bikʼcạrko do ona gege chãch reakʼ doharaꞌ kana.
- Latar sec cokkor · kại → coṭa → rakʼ → bikʼcạr bańcaoeda → aronaꞌ kại, ar jạsti haram hoyokʼkana.
- Bikʼcạrko · Gideon, Samson, Debora — okte reakʼ bańcaokiạ, bir menkhan ḍher bhulko menakʼtaeko.
- Rut · ńut okolre biswạsi reakʼ mitʼ marsal kahni; mitʼ bahrạ kuṛi do Dạud (ar Jisu) reakʼ bõsreye bola.
Mitʼdom Rajosṭi
🧵Jisu sec udukʼa
“Jaejug siṅghạson” do Dạud reakʼ bõs, Jisu rege purạukʼa — onate uni do “Dạud reakʼ Hopon”e metaea (Luk 1:32-33; Mathae 1:1).
💛Banṛ pạuṛa dulạṛ
Uyuꞌ akan Dạud doe hõ baeꞌ aakira; uni hotete jaejug raja reye bachaneda.
“Dạud do bãṅ bhul reakʼ bir tahẽkana — onate uni do ‘Isor reakʼ mon leka hoṛ’e metaena.”
Dạud do besạni ar gạtạ hõe kạmiketʼa. “Isor reakʼ mon leka hoṛ” do pạuṛa mente do baṅa bickom acʼakʼ kại baeꞌ ukukeda — monetege monạcureda ar tãhena Isor seceye ruạṛa (Sereńko 51). Isor reakʼ dulạṛ do gãṭi sec uyuꞌ akan hoṛ doe hõ bae aakira.
▸ Aro pạṛhaomeꞌ
Israel reakʼ cetan okte, pe raja latare.
- Saul · hoṛkoe ạsạkan pạhilakʼ raja; bhage ehopʼ menkhan baeꞌ kạtni iạte hatạuena.
- Dạud · “Isor reakʼ mon leka mitʼ hoṛ.” Goliateye haraea ar Jerusaleme rajdhạni benaoea. Maraṅ kại (Bathseba)e kạmiketʼa menkhan monetege monạcureda (Sereńko 51).
- Dạud lo niyom (2 Samuel 7) · Isor do Dạud reakʼ bõs jaejug ṭarhao reye bachaneda — Mạsiạ as reakʼ thir akan jạuri.
- Solomon · hisạb ar bhorom reakʼ cetanre uni do Jerusalemre mondire benaoea, menkhan mucạtʼre murti pujạreye uyena.
Haṭiń Rajosṭi
🧵Jisu sec udukʼa
Noa oktere nạbiko do hijukʼ kana Mạsi reakʼ kathae bujhạu lekate jạsti udukʼkoa (Jesaea 9:6; Jesaea 53).
💛Banṛ pạuṛa dulạṛ
Acʼ sec gãḍ udukʼ hoṛkoe nạbikoe kulkoa, binti lekate: “Dela ruạṛpe.”
“Nạbi do tayom okte bachan emaꞌ mitʼ guni hoṛ kana / Purạn Niyom reakʼ Isor do eken khạpạa.”
Nạbi reakʼ mon reakʼ ṭhonok do “tayom okte bachan emoꞌ” do baṅa bickom Isor reakʼ haso binti kana: “Dela ruạṛpe.” Bicạr reakʼ cetạu do hõ raṛ tatkạu lạgitʼ do baṅa bickom hoṛkoe ruạṛkoa ar jiwiyekoa lạgitʼ — “bạṛicʼ hoṛkoakʼ gujukʼte jãhãn rạskạ do bạń ńameda” (Jeheskel 33:11).
▸ Aro pạṛhaomeꞌ
Solomon reakʼ hopon reakʼ oktere rajosṭi do haṭińena: uttor reakʼ Israel rajosṭi (10 goṣṭi, rajdhạni Samariạ) ar dạkʼsin reakʼ Jihudạ rajosṭi (2 goṣṭi, rajdhạni Jerusalem).
- Israel (uttor) · joto raja do murtikoeko sebaketʼa; 722 P.K.re Assuriạ samaṅreye uṛukʼa.
- Jihudạ (dạkʼsin) · Dạud reakʼ bõs do calaktegea, Hizkiạ ar Josiạ leka kotoꞌ bhage rajako menakʼkoa, menkhan goṭ lekate latar seceye senokʼa.
- Nạbiko · Eliạ, Amos, Jesaea, Jirimiạ “ruạṛpe!”ko rakʼa. Mạsiạ bhabicʼbani do noageye cetanakʼa (Jesaea 53 reakʼ “duk sahaꞌ gohako”).
Bandi Okol
🧵Jisu sec udukʼa
Jạsti maraṅ haso talare Jirimiạ do mitʼ “nãwa niyom” reye bachaneda (Jirimiạ 31:31) — ona gege niyom Jisu do mucạtʼ jom okte thire ocoeda.
💛Banṛ pạuṛa dulạṛ
Bandi okol reakʼ jạsti ńut disạm hạbicʼ hõ onko loe latarena ar aronaꞌ thir reye bachaneda.
“Bandi okol do udukʼa je Isor do Israele goṭatege bagiyada.”
Bandi okol do bagi do baṅa bickom dulạṛiạ gidrạ sec mitʼ Baba reakʼ saji ar sạphạ thir kana (Ibriko 12:6). Isor do baeꞌ calaolena; Daniel lo bandi talarege tãhena ar bachaneda, “ińakʼ goṭawakʼ do ińiń baḍaea; ona do apeakʼ bhạlại lạgitʼge … ar ona goṭawakʼ hotetege apeakʼ tayom daram reakʼ as do purạukʼtapea” (Jirimiạ 29:11).
▸ Aro pạṛhaomeꞌ
Cetạuko do sạriena. Mondir do julena ar hoṛko Babel seceko idiyetʼkoa — disạm, raja ar mondir do hạtạwadkoa: joto khon latar oktegea.
- Bar urạꞌ · Israel (Assuriạ, 722 P.K.) ar Jihudạ (Babel, 586 P.K.).
- Daniel · murti puji raj durbạrre hõ pạtiạu reakʼ chãch (kul reakʼ khạtre); hijukʼ kana “jaejug rajosṭi” reakʼ daroson ńelkea.
- As reakʼ mitʼ marsal · roho jaṅko aronaꞌ jiwitokʼ reakʼ daroson (Jeheskel 37) ar Jirimiạ reakʼ “nãwa niyom” do ńut talare tayom okte udukʼkana.
Ruạṛ
🧵Jisu sec udukʼa
Malaki, Purạn Niyom reakʼ mucạtʼ pũthi, do Mạsi reakʼ hor sạjạu lạgitʼ mitʼ khobor hoṛ reakʼ bachan emkate mucạtʼeda: “iń doń kul akawana iń reaṅ khobor hoṛ” (Malaki 3:1).
💛Banṛ pạuṛa dulạṛ
Tin tinre thẽkạu akan hoṛko reaṅ hõ uniyakʼ bachan do bae ruạṛa bickom onkoe rakapʼ ocokoa.
▸ Aro pạṛhaomeꞌ
Persiạ reakʼ raja Kuros reakʼ hukum (538 P.K.) khon ruạṛ do ehopʼa. Pe ḍap reko ruạṛkana ar urạꞌakanko aronaꞌko benaokeda.
- Jerubabel · mondire aronaꞌ benaokeda (516 P.K.re purạuena).
- Esra · Bachan aronaꞌe sikhạukoa ar pạtiạue jiwit ocoeda.
- Nehemiạ · Jerusalem reakʼ pạcil 52 mãhãreye benaokeda.
- Ester · Persiạren Jiuko goṭa bińạs khone bańcaokoa — “okte noa lạgitʼge cobokʼa kana?”
- Tạnaꞌhõ tetạṅ · mondir do tẽhẽna, menkhan Dạud leka raja do bạnukʼa. Hoṛko do Mạsiako tẽtaṅkana.
Cupkid Serma
🧵Jisu sec udukʼa
Noa goṭa “khelon sạjạu” do Isor reakʼ kạmi tahẽkana jemon Jisu do theok “okte purạu okte”e hijukʼa.
💛Banṛ pạuṛa dulạṛ
400 serma cupkid talare hõ, ńel bãṅkate, bańcao reakʼ horeye sạjạuetʼ tahẽkana.
“400 serma jãhãn aṛang bạnukʼ iạte, Isor do calaolena se rạphạyetʼ tahẽkanae.”
Cupkid do tãhena bãṅkate do baṅa. Uni do eken baṅe rọṛlena, ona goṭa okte bańcao reakʼ khelon sạjạu lạgitʼ rajko, aṛangko ar horkoe oṭạuetʼ tahẽkana. Jạsti cupkid oktere, Isor do dulạṛtege jạsti kạmiyetʼ tahẽkana (Galathiko lạgitʼ Pạul Apostolakʼ ciṭhi 4:4).
▸ Aro pạṛhaomeꞌ
Malaki khon Nãwa Niyom hạbicʼ, lạkhạꞌ 400 serma nãwa Bible katha (nạbiko) bạnukʼ teye parom calakʼa. Menkhan itihạs tayom, Isor do susamacar pasnao reakʼ hore sạjạuetʼ tahẽkana.
- Rajko badol · Persiạ → Grik (Aleksandar, 333 P.K.) → Ptolemi ar Selukidko → Makkabi suburạꞌ (167 P.K.) → Rom (63 P.K.).
- Grik aṛang · Aleksandar reakʼ jit do Grik aṛange sadhạron aṛang benaoeda; Purạn Niyom do Grik aṛangreko ulthạukeda (Septuagint), susamacar lahaꞌ pasnaoakʼ lạgitʼ hore lạgọṛeda.
- Rom reakʼ hor ar sạnti · bhage benaoakan hor ar “Pax Romana” do prạcạr lạgitʼ maraṅ horko hoyena.
- Sabhạ oṛakʼ ar dolko · sabhạ oṛakʼ reakʼ sikhạu do thirena; Phorisi ar Sodukiko etohopʼena; ar Mạsiạ reakʼ tetạṅ do uṛakʼena.
Jisu Hijukʼa
🧵Jisu sec udukʼa
Maejiuren bõsko (dhạp 2), Abraham reakʼ bhorom (3), Niskạr mereꞌ (4), Dạud reakʼ jaejug raja (6), nãwa niyom (8) — joto do mitʼ hoṛ, Jisu regeko purạu akana: aboakʼ sạri nạbi, pujhạri ar raja.
💛Banṛ pạuṛa dulạṛ
Abo kại hoṛ tahẽkanrege, uni do acʼren Hopone kolkedea ar acʼakʼ jiwiye emkeda.
“Jisu do eken mitʼ bhage ạn sikhạukiạ kana / kurus do mitʼ duk reakʼ haraꞌ tahẽkana.”
Jisu do acʼge Isor menteye lana (Johan 8:58), ar kurus do mitʼ haꞌ se haraꞌ do baṅa bickom monsubạ akan dulạṛ tahẽkana. Uni do jọrte baeꞌ idiakana bickom acʼge acʼakʼ jiwiye emkeda (Johan 10:18). “Jãhãege acʼren gateko lạgitʼ acʼakʼ jiwiye alaetae enḍekhan noa khon maraṅ dulạṛ do ar okoeyakʼ hõ bạnukʼa” (Johan 15:13).
▸ Aro pạṛhaomeꞌ
Cupkid do raputʼena; Bachan akanae hijukʼa. Pũnyạ Susamacar do Jisu reakʼ jiwi, moron ar jiwit do pũnyạ pãhãta khon gohako emkoa.
- Jiwi rup ạkhrid · Isor do manwae hoyena (Immanuel, “Isor abo lo”), Betlehem reakʼ huḍiń ṭhạure.
- Kạmi · uni Isor reakʼ raje sikhạuyetʼa, hasua hoṛkoe sạrạkoa, kại hoṛkoe haka koa. “Okoe iń ńelkediń uni do Bapuyeye ńelkedea.”
- Kurus · gisạu (dhạp 2) iạte hijukʼ akan kại ar moron reakʼ dại do abo reakʼ ṭhạure tol ańjomea. Sạri Niskạr mereꞌ.
- Jiwit · pesiñ hilokʼreye jiwitokʼa ar kại, moron ar Soetan reakʼ kạtnie raputʼa — kurusrege uni do “sanam bạṛicʼ rajosṭiko ar ektiạriankoakʼ daṛeye cabaketʼtakoa … ar jotoko samaṅre onkoe bemanot ocoketʼkoa” (Kolossiko lạgitʼ Pạul Apostolakʼ ciṭhi 2:15).
Onate Jisu do abo reakʼ sạri nạbi (Isor sec hore udukʼa), sạri pujhạri (acʼge hoṛmote kại reakʼ dại tol ańjom) ar sạri raja (kại, moron ar Soetane haraea ar jaejuge rajaea) kana.
Mondoli reakʼ Ehopʼ
🧵Jisu sec udukʼa
Noa kahni do teheń hạbicʼ calaktegea. Bible do bachan emkate mucạtʼeda je Jisu do aronaꞌe hijukʼa ar joto jinise nãwakoa (Johan sodor 21).
💛Banṛ pạuṛa dulạṛ
Bon ńamakʼ ona dulạṛ do nitokʼ goṭa jogot sec lutuṛ lạgitʼe kuletʼa.
“Mondoli do pạuṛa hoṛko reakʼ mitʼ dhorom club kana, se eken mitʼ oṛakʼ kana.”
Mondoli do “pạuṛa dhormiko” reakʼ sãgẽ do baṅa bickom khẹma ńam akan kại hoṛko reakʼ kana. Apostol Pạul do hõ acʼge “maraṅ kại hoṛ”e metaena (1Timothi 1:15). Etohopʼ reakʼ mondoli do hõ jhagṛaeada ar uyuꞌena (Aposkạmi 6:1; 1 Korinthiko 1:11). Noa do rọṛ pukur reakʼ ṭhạu do baṅa bickom ńam akan dulạṛko lutuṛ hoṛ kana (Johan 13:34-35).
▸ Aro pạṛhaomeꞌ
Jisu rakapʼ tayom, bachan akan Atmạ do Pentekostreye hijukʼa ar mondoli janamena. Susamacar do bisphoṭ lekateye pasnaoa.
- Pentekost · Atmạ hotete borkan celạko do bahadur gohakoeko hoyena.
- Petrus · Jerusalemre Jiuko sec susamacare prạcạreda.
- Pạul · saste khon apostol; Anjati jogot bhar mondoliko thirkeda ar ciṭhikoe olkeda.
- Mucạtʼ simạko hạbicʼ · Jerusalem → Jihudạ → Samariạ → Rom. Abraham emakʼ “sanam jạtrenko” reakʼ bachan do sạrieye hoyena.
- Ar abo · kahni do bae mucạꞌa; Jisu reakʼ ruạṛ ar nãwa serma ar nãwa dhạrti seceye calakʼkana.
Aronaꞌ Thir (joto nãwa)
🧵Jisu sec udukʼa
Pạhilakʼ sirjon reakʼ Eden do mucạtʼre “Nãwa Jerusalem” lekateye aronaꞌ thira. Isor do acʼren hoṛ lo jaejugeye tãhena — Immanuel reakʼ pạuṛa (Johan sodor 21:3; Mathae 1:23).
💛Banṛ pạuṛa dulạṛ
Mucạtʼre uni do joto mẽtʼ dakʼe jodakoa ar joto jinis dulạṛteye nãwakoa.
▸ Aro pạṛhaomeꞌ
Bible do mondoli okte rege bae mucạꞌa. Onakʼ mucạtʼ pũthi, Johan sodor, do Jisu aronaꞌe hijukʼkana ar joto jinise purạukoa mente udukʼa.
- Aronaꞌ hijukʼ · bachan akan raja do mọhịmạteye ruạṛa.
- Mucạtʼ jit · Soetan ar moron do jaejug lạgitʼ haraꞌa, ar Mạsi do rajako reakʼ Raja lekateye rajaea (1 Korinthiko 15:25-26; Johan sodor 20:10).
- Bicạr ar jiwit · joto baṅ thik jinis do thik ocoyena, ar gujukʼ akanko jiwitokʼa.
- Nãwa serma ar nãwa dhạrti · kại, moron, mẽtʼ dakʼ ar duk do jaejug lạgitʼ adoꞌa (Johan sodor 21:4).
- Aronaꞌ thir akan Eden · ehopʼ khon hõ bhage “Nãwa Jerusalem”re, Isor do acʼren hoṛ lo jaejugeye tãhena — goṭa Bible oka sec udukʼkana ona ṭhạu.
Onate nitokʼ do “ạcʼ akana, menkhan tạnaꞌhõ baṅ” reakʼ okte kana: Jisure bańcao do ạcʼ akana, menkhan onakʼ pạuṛa do tạnaꞌhõ tẽtaṅkana.