Jeguapy
🧵Ohechauka Hesúpe
Yvy ojejapo pe «Ñe’ẽ» rupive. Juan ñe’ẽ porã he’i ko Ñe’ẽ ha’eha Hesu voi (Juan 1:1-3).
💛Mborayhu nopytáiva
Pe mombe’u ñepyrũ ndaha’éi ñembojovake, ha’e uvei peteĩ yvy ojejapóva mborayhu osyrývape.
«Mba’ére piko Ñanderuete ojapo peteĩ oñangaipakuaáva? Naiporãvéiri piko ojapo’ỹrõ?»
Ñanderuete ojapo pe yvy ha yvypóra ndaha’éi mba’eve ifáltagui, mborayhu osyrývagui uvei. Yvypóra ojejapo peteĩ tapicha ojejuhúva Ñanderuete ndive ha’e voi mborayhu. Ha pe angaipa jeike jepe noñemboykéi Ñanderuete salvación rapégui (Efesoyguakuérape 1:4-5). Ñanderuete kuatiañe’ẽ escéna tenondegua ndaha’éi ñembojovake, mborayhu uvei.
▸ Ehecháve
Ñanderuete kuatiañe’ẽ ndoñepyrũi peteĩ filosofía ñe’ẽapóre, oñepyrũ uvei peteĩ ñemombe’úpe: «Ñepyrũmbýpe, Ñanderuete…». Yvy ndaha’éi reígui oikóva, ha’e uvei peteĩ Ñanderuete tekovéva rembiapo.
- Ñanderuete ra’anga · yvypóra añónte ojejapo Ñanderueteichagua, oikuaa hag̃ua ichupe ha oñangareko hag̃ua yvýre.
- Pytu’u · pe ára 7 pytu’u ohechauka opa mba’e oĩmbaha ha py’aguapýpe (shalom): «iporã».
- Edén · yvy oñembyai mboyve, Ñanderuete ha yvypóra oguatahápe oñondive.
Pe ho’a
🧵Ohechauka Hesúpe
Pe ñe’ẽ porã ñe’ẽme’ẽ tenondegua, oñeme’ẽva pe ho’a rire voi: «kuña ñemoñare» omongu’íta pe mbói akã. Upéva ha’e Hesu (Génesis 3:15; Romayguakuérape 16:20; Galaciayguakuérape 4:4).
💛Mborayhu nopytáiva
Yvypóra oñangaipa vove, Ñanderuete oprometé upépe voi pe salvación.
«Peteĩ yvánte ho’u haguére oñemosẽ ha ohupyty jepe ñemano? Naipohýietereipa Ñanderuete?»
Pe ñemosẽ Edéngui ha’e ñembojovake ha avei poriahuvereko. Ñanderuetégui mombyry ha pe teko ñembyaipápe, yvypóra ho’urõ pe yvyra tekoverãgui ha oikove tapiaite peve, opytáta jejahasa asy poguýpe tapiaite peve (Génesis 3:22). Pe ñemano ojeporavóvo oipe’a peteĩ rape jejevy hag̃ua; ha upépe voi Ñanderuete oprometé peteĩ Osalváva (Génesis 3:15). Pe ñembojovaképe oĩma voi mborayhu.
▸ Ehecháve
Pe ñe’ẽrendu’ỹ rupi oñemoĩsévo «Ñanderueteháicha», angaipa oike yvýpe. Pe resultádo ndaha’éi peteĩ teko ñembyaínte, ha’e uvei jeguereko ñembyai.
- Joaju oñembyaipáva · Ñanderuete ndive (ñekañy), tapicha ndive (ja’o) ha tekohápe ndive (ñuatĩ ha kane’õ).
- Ñemano · pe ñe’ẽ «remanóta añetehápe» oiko añetehápe.
- Génesis 3:15 · pe ñembojovake mbytépe katu oñeme’ẽ tenonde pe salvación ñe’ẽme’ẽ. Umi arandúva ohenói kóvape pe «protoevangelio» (pe ñe’ẽ porã tenondegua).
Umi ru ypykue
🧵Ohechauka Hesúpe
Pe ñe’ẽme’ẽ «opaite tetã ojehovasataha» ojehupyty Hesúpe, Abraham ñemoñare (Galaciayguakuérape 3:16).
💛Mborayhu nopytáiva
Ñanderuete oheka tenonde pe ndoga’uáivape, ohenói ichupe héra rupi ha omoĩ ichupe jehovasa rape ramo.
«Abraham ojeporavo ijerovia guasúgui; opaite tapicha Ñanderuete kuatiañe’ẽpegua ndaha’éipa heróicova teko porãme?»
Abraham ojapu ha oñemoñe’ãsã avei, ha Jacob ha’e peteĩ japoseko. Ñanderuete nohenóiri «umi oĩporãvape», ohenói uvei imborayhu rupi umi imarãvape. Pe ñeñeporavo ndaha’éi iteko porãgui, Ñanderuete mborayhu jeroviapy uvei (Deuteronómio 7:7-8).
▸ Ehecháve
Ñanderuete oñepyrũ ombyai opaite yvypóra apañuãi ohenóivo peteĩ kuimba’épe, Abraham. Pe mbyte ha’e pe ñe’ẽme’ẽ (promésa): peteĩ tetã guasu, peteĩ yvy ha «jehovasa opaite tetãnguérape g̃uarã».
- Jerovia · Abraham ojerovia pe ñe’ẽme’ẽ ndojehechái ramo jepe, ha oñemoĩ ichupe heko porãvaramo (Génesis 15:6).
- Isaac ha Jacob · pe ñe’ẽme’ẽ ohasa pe ñemoñaréme; Jacob (Israel) ha’e umi 12 tribu ru.
- José · ojevende itývype rupi, oñembotuicha katu Egípto ruvicha ramo: «Ñanderuete oguereko upéicha mba’e porãrã» (Génesis 50:20).
Ñesẽ ha taveñũ
🧵Ohechauka Hesúpe
Pe Páscua, ovecha ruguy oguenohẽhápe ñemanógui, ohechauka Hesúpe, «ñande Páscua», oñembokutuva’ekue ñande rehehápe (1 Corintoyguakuérape 5:7).
💛Mborayhu nopytáiva
Ohendu pe tetã tembiguái pyahẽ ha oguejy voi osalva hag̃ua ichupe.
«Pe léi (mandamiénto) ndaha’éipa peteĩ examen térã condición ohasava’erã peteĩ ojesalva hag̃ua?»
Ñanderuete osalva ichupekuéra mboyve ome’ẽ pe léi. Pe Mandamiénto 10 voi oñepyrũ peteĩ salvación ñemombe’úpe: «Che ningo Jahve, pende Ruete, poguenohẽva’ekue Egípto retãgui» (Éxodo 20:2). Pe léi ndaha’éi «ejapo ke ojesalva hag̃ua», ha’e uvei peteĩ mborayhu jehechauka mba’éichapa oikóta umi ojesalvámava’ekue gracia rupi (Deuteronómio 7:7-9). Tapia gracia tenonde; pe ñe’ẽrendu ha’e pe mbohovái.
▸ Ehecháve
Pe salvación tuichavéva AT-pe. Israel, tembiguái va’ekue, ohupyty sãso Ñanderuete pu’aka rupi ha ojejapo iretã ramo.
- Páscua · pe óga ovecha ruguy rendáva pe okẽme oguenohẽ ñemanógui; opaite ñekuave’ẽ upe rireguáva ra’anga.
- Yguasu Pytã · salvación pe yguasu ojeavávo peteĩ rape pa’ũ’ỹme; «pe ohasávo» peteĩ ñepyrũ pyahu ra’angáramo.
- Sinaí ñe’ẽme’ẽ · pe Mandamiénto 10 rupive oikuaa mba’éichapa oikóta Ñanderuete retã ramo.
- Tabernáculo · santuário ojereraháva Ñanderuete oikohápe tetã mbytépe: pe «Emanuel» tenondegua.
- 40 ary · ñe’ẽrendu’ỹ rupi peteĩ ñemoñare oguata taveñũme, Ñanderuete katu oĩ hendivekuéra maná ha pe arai ha tata yvyramo’ã reheve.
Ñepyrũ ha mbojovakehára
🧵Ohechauka Hesúpe
Rut ñemoñarégui ou David, ha David ñemoñarégui ou Hesu (Matéo 1). Pe sarambi mbytépe jepe, pe Mesías ñemoñare oku’eve.
💛Mborayhu nopytáiva
Ojetraicióna ramojepe jey jey, ohenói jave oĩ ramo omondo peteĩ osalváva ha omopu’ã jey ichupe.
«Pe Canaán ñehupyty ha’e peteĩ jejuka poriahuvereko’ỹva; pe AT Ñanderuete ipochýnte, opa rupi.»
Kóva ha’e peteĩ mba’e ndoñesolucionáiva peteĩ ñe’ẽme ha oikotevẽ ñeñangareko. Ñanderuete kuatiañe’ẽ katu ndohechaukái kóva ñorãirõ reírõ, ha’e uvei ñembojovake heta sa ary teko vai guasu rire (mitã ñekuave’ẽ avei), heta ñembohape rire (Génesis 15:16; Deuteronómio 9:4-5; Levítico 18:24-25). Ñanderuete ndaipya’éi pe ñembojovaképe jepe, ha pe ojevýva ichupe orrecibi vy’ápe, tetã ambuegua ramojepe, Rahab ha Rut ramo (Josué 6:25; Rut 4:13-17).
▸ Ehecháve
Josué poguýpe oike pe yvy oñeme’ẽva’ekuépe, oñemohenda rire katu sapy’aitépe hesarái Ñanderuetégui. Mbojovakehára aranduka ha’e pe rape oñembojevýva.
- Pe rape oguejýva · angaipa → ñepyhy → sapukái → mbojovakehára osalva → angaipa jey, ivaivéntema.
- Mbojovakehára · Gedeón, Sansón, Débora… osalváva sapy’aitérã, heróicova katu henyhẽ jejavýgui.
- Rut · peteĩ tesape jeroviapy ára pytũme; peteĩ kuña ambue tetãgua oike David (ha Hesu) ñemoñaréme.
Pe retãguasu peteĩva
🧵Ohechauka Hesúpe
Pe «apyka tapiaitéva» ojehupyty Hesúpe, David ñemoñare; upévare oñehenói ichupe «David Ra’y» (Lúcas 1:32-33; Matéo 1:1).
💛Mborayhu nopytáiva
Ndoitýiri David ho’áva’ekuépe jepe; ha’e rupive oprometé peteĩ mburuvicha tapiaitéva.
«David ha’e peteĩ heróicova ijavy’ỹva; upévare oñehenói “peteĩ kuimba’e Ñanderuete py’a háicha”.»
David ojapo angaipa kuña rehe ha jejuka jepe. «Peteĩ kuimba’e Ñanderuete py’a háicha» nahe’iséi ijavy’ỹva, he’i uvei pe ndomokañýiva iñangaipa, oñembyasy pypukúva ha ojevy tapia Ñanderuetépe (Salmokuéra 51). Ñanderuete mborayhu ndoitýiri pe ho’a guasúvape jepe.
▸ Ehecháve
Israel hi’aratĩ, mbohapy mburuvicha poguýpe.
- Saúl · pe mburuvicha tenondegua tetãygua ojeruréva; oñepyrũ porã, ojeheja katu iñe’ẽrendu’ỹgui.
- David · «peteĩ kuimba’e Ñanderuete py’a háicha». Oñakã’o Goliátpe ha omoĩ Jerusalén táva ruvicha ramo. Ojapo peteĩ angaipa guasu (Betsabé), oñembyasy katu ipy’aitégui (Salmokuéra 51).
- Ñe’ẽme’ẽ David ndive (2 Samuel 7) · Ñanderuete oprometé omoĩ hatãtaha hóga tapiaite peve: pe Mesías ñeha’ãrõ rapo añetegua.
- Salomón · arandu ha mba’e reta hi’aratĩme omopu’ã pe tupão Jerusalénpe, ipahápe katu ho’a tupãgua’úpe.
Pe retãguasu ojeavýva
🧵Ohechauka Hesúpe
Ko árape profetakuéra omombe’u hesakãvévo pe Mesías oútava (Isaías 9:6; Isaías 53).
💛Mborayhu nopytáiva
Pe tetã ojeréva ichugui omondo profetakuéra, ojerurévo: «Ejevýna».
«Pe profeta ha’e peteĩ paje omombe’úva pe oútava; pe AT Ñanderuete ipochýnte.»
Pe profeta mba’e tuichavéva ndaha’éi «pe oútava mombe’u», ha’e uvei Ñanderuete sapukái py’aitéva: «ejevýna». Pe ñembojovake ñe’ẽmondo jepe ndoipotái ombyaipa, oipota uvei ojevy oikove hag̃ua: «ndaipotái pe heko vaíva omano» (Ezequiel 33:11).
▸ Ehecháve
Salomón ra’y árape pe retãguasu oñembojao: Israel (yvategua), 10 tribu, táva ruvicha Samaria; ha Judá (yvyguágua), 2 tribu, táva ruvicha Jerusalén.
- Yvategua · opaite imburuvicha oservi tupãgua’úpe; ho’a Asíria poguýpe 722 a. C.
- Yvyguágua · David ñemoñare oku’eve ha oĩ mburuvicha porã Ezequías ha Josías ramo, opa rupi katu oñembyai.
- Profetakuéra · Elías, Amós, Isaías, Jeremías osapukái «pejevýke!». Ko’ápe heta pe Mesías profecía (pe «tembiguái ohasa asýva» Isaías 53).
Pe jererahapa
🧵Ohechauka Hesúpe
Pe py’angata pypukuvévape Jeremías oprometé peteĩ «ñe’ẽme’ẽ pyahu» (Jeremías 31:31): pe Hesu omoĩva’ekue pe karuguasu pahápe.
💛Mborayhu nopytáiva
Pe jererahapa yvy pytũvévape jepe oguejy hendivekuéra ha oprometé ñemboheko jey.
«Pe jererahapa ohechauka Ñanderuete oheja reipaitéha Israélpe.»
Pe jererahapa ndaha’éi jeheja rei, ha’e uvei peteĩ Ru ñembokatupyry ha ñemopotĩ ta’ýra ohayhúva rehe (Hebreoyguakuérape 12:6). Ñanderuete ndohói; oĩ Daniel ndive pe jererahapa mbytépe ha oprometé: «aguereko py’aguapy, ha ndaha’éi py’aro, ame’ẽ jevy hag̃ua peẽme umi mba’e peha’ãrõva» (Jeremías 29:11).
▸ Ehecháve
Pe ñe’ẽmondo oiko añetehápe. Pe tupão okái ha tetãygua oñereraha Babilóniape: omokañy hikuái yvy, mburuvicha ha tupão, pe apañuãi ivaivéva.
- Mokõi jeho’a · Israel (Asíria, 722 a. C.) ha Judá (Babilónia, 586 a. C.).
- Daniel · jerovia ra’anga pe mburuvicha óga tupãrei mbytépe jepe (pe jaguarete kua); ohecha peteĩ «retãguasu tapiaitéva» oútava ra’anga.
- Tesape michĩ · pe kãgue piru oikove jeýva ra’anga (Ezequiel 37) ha Jeremías «ñe’ẽme’ẽ pyahu» ohechauka pe tenondegua pe pytũme.
Pe jejevy
🧵Ohechauka Hesúpe
Malaquías, AT aranduka pahague, oñembotývo omombe’u peteĩ marandu mbouhára ombosako’íva pe Mesías rape: «Amondóta che marandu mbouhára» (Malaquías 3:1).
💛Mborayhu nopytáiva
Pe tetã ojavýva ramojepe jey jey ndogueru jeýiri pe ñe’ẽme’ẽ, omopu’ã jey uvei ichupe.
▸ Ehecháve
Pe jejevy oñepyrũ Pérsia mburuvicha Ciro ñe’ẽmondo rupi (538 a. C.). Mbohapy ñembyatýpe ou jey ha omopu’ã jey pe ho’áva’ekue.
- Zorobabel · omopu’ã jey pe tupão (oñembopaha 516 a. C.).
- Esdras · ombo’e jey pe léi (pe Ñe’ẽ) ha omoñepyrũ jey pe jerovia.
- Nehemías · omopu’ã jey Jerusalén korapy 52 árape.
- Ester · osalva ñemanógui umi judío Pérsiapegua: «máva oikuaa kóva árape g̃uarã ndepa…».
- Ñembyahýi oku’eve · pe tupão oĩ, mburuvicha David ramoguáva katu ndaipóri. Tetãygua oha’ãrõ pe Mesías.
Pe ary kirirĩ
🧵Ohechauka Hesúpe
Ko «escenário ñembosako’i» ha’e Ñanderuete rembiapo Hesu ou hag̃ua «og̃uahẽvo pe ára» voi.
💛Mborayhu nopytáiva
Umi 400 ary kirirĩme jepe, ombosako’i kañyháme pe salvación rape.
«400 ary ñe’ẽ’ỹrõ, naiporãi piko Ñanderuete oho térã opytu’u hína?»
Pe kirirĩ ndaha’éi jeike’ỹ. Nde’íri añónte; upe aja katu omongu’e retãguasu, ñe’ẽ ha tape ombosako’i hag̃ua pe salvación escenário. Pe momento kirirĩvévape, Ñanderuete omba’apo hetave, mborayhúpe (Galaciayguakuérape 4:4).
▸ Ehecháve
Malaquías guive AT peve, 400 ary rupi ñe’ẽ pyahu Ñanderuete kuatiañe’ẽgui’ỹre (profetakuéra). Istória rapykuéri katu Ñanderuete ombosako’i pe ñe’ẽ porã ñemyasãi rape.
- Retãguasu ñembovéve · Pérsia → Grécia (Alejandro, 333 a. C.) → Egípto ha Síria → Macabeo ñepu’ã (167 a. C.) → Roma (63 a. C.).
- Pe grício ñe’ẽ · Alejandro ñehupyty omoĩ pe grício ñe’ẽ joajuhárõ; AT oñembohasa grício ñe’ẽme (pe Septuaginta), oipe’ávo rape pe ñe’ẽ porã ñemyasãi pya’e hag̃ua.
- Roma rape ha py’aguapy · umi tape ha pe «paz romana» oñemboja rape ñemosarambi hag̃ua.
- Sinagóga ha aty · oñemohatã pe ñembo’e sinagógape; osẽ fariséo ha saducéo, ha hi’aratĩ pe Mesías ñeha’ãrõ.
Hesu ou
🧵Ohechauka Hesúpe
Pe kuña ñemoñare (escéna 2), Abraham jehovasa (3), pe Páscua ovecha (4), David mburuvicha tapiaitéva (6) ha pe ñe’ẽme’ẽ pyahu (8) ojehupytypa peteĩ Hesúpe: ñande profeta, pa’i ha mburuvicha añetegua.
💛Mborayhu nopytáiva
Ñande jaiko ramojepe gueteri angaipavórõ, omondo Ita’ýra ha ome’ẽ hekove.
«Hesu ha’e peteĩnte umi mbo’ehára porã teko porãme; pe kurusu ha’e peteĩ ñe’ẽrasy.»
Hesu he’i ha’eha Ñanderuete (Juan 8:58), ha pe kurusu ndaha’éi reígui oikóva ni ñe’ẽrasy, ha’e uvei mborayhu oñembosako’íva. Noñererahái mbarete rupi; ome’ẽ uvei hekove ipy’a guive (Juan 10:18). «Upe imborayhu tuichavéva ome’ẽ hekovetee voi ohayhúva rehehápe» (Juan 15:13).
▸ Ehecháve
Oñemyangu’ívo pe kirirĩ, ou pe oñeprometéva’ekue. Umi irundy ñe’ẽ porã omombe’u Hesu rekove, ñemano ha jeikove jey heta ñemañágui.
- Ñembo’o · Ñanderuete oiko kuimba’éramo (Emanuel, «Ñanderuete ñane ndive»), Belén tenda mboriahúpe.
- Rembiapo · ombo’e Ñanderuete retãguasu, omonguera hasýva ha ohenói angaipavórape. «Pe checha va’ekue, ohecha pe Ru.»
- Pe kurusu · omyengovia ñande rendaguépe pe angaipa ha ñemano valor pe ho’a ogueruva’ekue (escéna 2). Pe Páscua ovecha añetegua.
- Jeikove jey · oikove jey ára mbohapyhápe ha ombyai pe angaipa, ñemano ha Satana pu’aka; pe kurusúpe voi «ombopoguy opaite Satana ha hembiguaiguasukuéra pu’aka ha omotĩ ichupekuéra opavave rovaképe» (Colosayguakuérape 2:15).
Upévare Hesu ha’e ñande profeta añetegua (ohechauka ñandéve rape Ñanderuetépe), ñande pa’i añetegua (omyengovia angaipa hete voi rupi) ha ñande mburuvicha añetegua (oñakã’o angaipa, ñemano ha Satana, ha osãmbyhy tapiaite peve).
Tupão ñepyrũ
🧵Ohechauka Hesúpe
Ko mombe’u oku’eve gueteri ko árape. Ñanderuete kuatiañe’ẽ oñembotývo oprometé Hesu oújeytaha ha ojapotaha opa mba’e pyahu (Apocalípsis 21).
💛Mborayhu nopytáiva
Pe mborayhu jahupytýva, ko’ág̃a omondo osyry hag̃ua opaite yvy rupi.
«Pe tupão ha’e peteĩ aty religiósa tapicha ijavy’ỹvagui, térã peteĩ óganténte.»
Pe tupão ndaha’éi peteĩ aty «marangatu ijavy’ỹvagui», ha’e uvei angaipavóra oñembogue jeýva. Pe apóstol Pablo voi oñehenói «che pe ituichaveva’ekue» (1 Timotéope 1:15). Pe tupão ypykue ojoavy ha ho’a avei (Apostolkuéra 6:1; 1 Corintoyguakuérape 1:11). Pe tupão ndaha’éi ñembotuicha hag̃ua, ha’e uvei tapicha omyasãiva pe mborayhu ojahupytýva (Juan 13:34-35).
▸ Ehecháve
Hesu ojupi rire, pe Espíritu oñeprometéva’ekue ou Pentecostés árape ha onace pe tupão. Pe ñe’ẽ porã oñemosarambi pya’eterei.
- Pentecostés · pe Espíritu rupi umi temimbo’e kyhyjéva oiko rechahárõ py’aguasúpe.
- Pedro · omombe’u pe ñe’ẽ porã umi judíope Jerusalénpe.
- Pablo · jejahéihárõ oiko apóstolrõ; omopu’ã tupão tetã ambue rupi ha ohai kartakuéra.
- Yvy rugua peve · Jerusalén → Judea → Samaria → Roma. Pe ñe’ẽme’ẽ «opaite tetãnguérape» ojejapova’ekue Abrahámpe oiko añetehápe.
- Ha ñande · pe mombe’u ndopái; oku’eve Hesu jeju jey ha yvága ha yvy pyahúpe.
Ñemboheko jey (opa mba’e pyahu)
🧵Ohechauka Hesúpe
Pe Edén jeguapy tenondegua oñemboheko jey ipahápe pe «Jerusalén pyahu» ramo. Ñanderuete oiko tapiaite peve hetã ndive: pe Emanuel henyhẽmbáva (Apocalípsis 21:3; Matéo 1:23).
💛Mborayhu nopytáiva
Ipahápe omokãta opaite tesay ha ojapóta opa mba’e pyahu mborayhúpe.
▸ Ehecháve
Ñanderuete kuatiañe’ẽ ndopái pe tupão árape. Aranduka pahague, Apocalípsis, ohechauka Hesu oújeýva ha ombopaháva opa mba’e.
- Pe jeju jey · pe mburuvicha oñeprometéva’ekue ou jey vy’apavẽme.
- Pe pu’aka paha · Satana ha ñemano oñembyaipa tapiaite peve, ha Crísto osãmbyhy Mburuvicha guasúrõ (1 Corintoyguakuérape 15:25-26; Apocalípsis 20:10).
- Ñembojovake ha jeikove jey · opaite teko vai oñemyatyrõ ha umi omanóva oikove jey.
- Yvága ha yvy pyahu · angaipa, ñemano, tesay ha tasy okañymba tapiaite peve (Apocalípsis 21:4).
- Pe Edén oñemboheko jeýva · peteĩ «Jerusalén pyahu» iporãvévape pe ñepyrũ guivévagui, Ñanderuete oiko tapiaite peve hetã ndive: pe tenda opaite Ñanderuete kuatiañe’ẽ ohohápe.
Upévare ko’ág̃a ha’e pe ára «oĩmáva, ndoĩporãvéi gueteri»: Hesúpe pe salvación oĩmbáma voi, henyhẽmbáva katu oñeha’ãrõ gueteri.