Abɔdeɛ
🧵Kyerɛ Yesu
Wɔnam “Asɛm” no so na ɛbɔɔ ewiase. Yohane Asɛmpa no ka sɛ saa Asɛm no yɛ Yesu ankasa (Yohane 1:1-3).
💛Ɔdɔ a ɛnnyae da
Asɛm no ahyɛaseɛ nyɛ atemmuo, na mmom ewiase a wɔde ɔdɔ a ɛboro so bɔeɛ.
“Adɛn enti na Onyankopɔn bɔɔ onipa a ɔbɛtumi ayɛ bɔne? Anka ɛnyɛ papa sɛ ɔremmɔ yɛn koraa?”
Onyankopɔn ammɔ ewiase ne onipa esiane hia bi enti, na mmom esiane ɔdɔ a ɛboro so enti. Sɛ wɔbɛyɛ nnipa nnipa a wɔne Onyankopɔn wɔ abusuabɔ no ankasa yɛ ɔdɔ. Na bɔne a ɛbaa mu mpo anfiri Onyankopɔn nkwagyeɛ nhyehyɛeɛ akyi (Efesofoɔ 1:4-5). Twerɛ Kronkron nsɛntitiriɛ a ɛdi ɛkan no nyɛ atemmuo na mmom ɔdɔ.
▸ Kenkan pii
Twerɛ Kronkron mfiri nyansapɛ akyinnyeɛ so, na mmom ɛfiri amanneɛbɔ so: “Ahyɛaseɛ no, Onyankopɔn…” Ewiase nyɛ akwanhyia, na mmom ɛyɛ Onyankopɔn a ɔwɔ nipasu no adwuma.
- Onyankopɔn suban · abɔdeɛ nyinaa mu, onipa nko ara na wɔbɔɔ no sɛ Onyankopɔn — sɛ ɔbɛhunu no na wahwɛ ewiase so.
- Ahome · da a ɛtɔ so nson no ahomegyeɛ kyerɛ sɛ biribiara wieeɛ na ɛwɔ asomdwoeɛ mu (shalom): “na ɛyɛ.”
- Eden · ewiase ansa na ɛrebɛsɛeɛ, baabi a Onyankopɔn ne nnipa nante bɔ mu.
Asehweɛ
🧵Kyerɛ Yesu
Asɛmpa no bɔhyɛ a ɛdi ɛkan, a wɔde maeɛ wɔ asehweɛ no akyi pɛɛ: “ɔbaa no aseni” bɛbɔ ɔwɔ no tire — na ɛno ne Yesu (1 Mose 3:15; Romafoɔ 16:20; Galatifoɔ 4:4).
💛Ɔdɔ a ɛnnyae da
Bere a onipa yɛɛ bɔne pɛ, Onyankopɔn hyɛɛ ogyeɛ ho bɔ wɔ hɔ ara pɛ.
“Aduaba baako pɛ a ɔdiiɛ enti wɔpamoo no na wɔmaa no owuo mpo? Onyankopɔn nyɛ den dodo anaa?”
Eden mu apamoɔ no yɛ atemmuo na ɛyɛ ahummɔborɔ nso. Sɛ wɔte wɔ Onyankopɔn ho saa tebea a asɛeɛ no mu na onipa di nkwa dua no bi tena ase daa a, anka ɔbɛtɔ amanehunu mu afebɔɔ (1 Mose 3:22). Owuo a ɔmaa kwan no yɛɛ ɛkwan a wɔfa so sane ba; na ɛhɔ ara na Onyankopɔn hyɛɛ Ɔgyefoɔ ho bɔ (1 Mose 3:15). Atemmuo no mu na na ɔdɔ wɔ dada.
▸ Kenkan pii
Ɛnam asoɔden a ɛyɛ “yɛ sɛ Onyankopɔn” pɛ so, bɔne baa ewiase. Nea ɛsiiɛ no nyɛ mmara baako a wɔbuiɛ nko ara, na mmom abusuabɔ a ɛsɛeɛ.
- Abusuabɔ a ɛsɛeɛ · Onyankopɔn (kɔhinta), wɔn ho wɔn ho (ka asɛm to so) ne abɔdeɛ (nkasɛɛ ne brɛ).
- Owuo · kɔkɔbɔ no “wobɛwu ampa” bɛyɛɛ nokorɛ.
- 1 Mose 3:15 · nanso atemmuo no mfimfini no, wɔde ogyeɛ bɔhyɛ ba kane. Nimdefoɔ frɛ yei protoevangelium (asɛmpa a ɛdi ɛkan).
Agyanom no
🧵Kyerɛ Yesu
Bɔhyɛ no sɛ “wɔbɛhyira nnipa nyinaa” no ba mu wɔ Yesu, Abraham aseni no mu (Galatifoɔ 3:16).
💛Ɔdɔ a ɛnnyae da
Onyankopɔn dii ɛkan hwehwɛɛ deɛ ɔmfata no, frɛɛ no ne din na ɔyɛɛ no nhyira ɛkwan.
“Wɔyii Abraham ɛfiri sɛ na ɔwɔ gyidie kɛseɛ; ɛnneɛ Twerɛ Kronkron mufoɔ nyinaa nnyɛ abrabɔ pa akokoɔdurufoɔ anaa?”
Abraham nso dii atorɔ na ɔnyaa adwene mmienu, na Yakob yɛ ɔdaadaafoɔ. Onyankopɔn amfrɛ “wɔn a wɔfata,” na mmom ɔnam adom so frɛɛ wɔn a wɔnyɛ pɛ. Ɔyiyie no nyɛ wɔn papayɛ enti, na mmom Onyankopɔn ɔdɔ nokwafoɔ enti (Deuteronomium 7:7-8).
▸ Kenkan pii
Onyankopɔn firi aseɛ di addesamma nyinaa ɔhaw no ho dwuma denam ɔbarima baako, Abraham, frɛ so. Emu titiriɛ ne apam (bɔhyɛ) — ɔman kɛseɛ, asase, ne “nhyira ma nnipa nyinaa.”
- Gyidie · Abraham gyee bɔhyɛ a wɔnhunu no dii, na wɔbuu no sɛ tenenee maa no (1 Mose 15:6).
- Isak ne Yakob · bɔhyɛ no kɔ awoɔ ntoatoasoɔ a ɛdi soɔ no so; Yakob (Israel) yɛ mmusuakuo dumienu agya.
- Yosef · ne nuanom tɔn no nanso ɔbɛyɛɛ ɔpanin wɔ Misraim: “Onyankopɔn adwene ne sɛ ɛbɛdane ade pa” (1 Mose 50:20).
Apueɛ ne Ɛserɛ so
🧵Kyerɛ Yesu
Twam Afahyɛ no, baabi a odwammaa mogya yii owuo firii hɔ no, kyerɛ Yesu, “yɛn Twam Afahyɛ odwammaa,” a wɔbɔɔ no asɛnnua so maa yɛn (1 Korintofoɔ 5:7).
💛Ɔdɔ a ɛnnyae da
Ɔtee ɔman a wɔyɛ nkoa no apinisuo na ɔno ankasa siane baa fam bɛgyee wɔn.
“Ɛnyɛ Mmara no (Mmaransɛm no) yɛ sɔhwɛ anaa gyinabea a ɛsɛ sɛ wode wo ho hyia ansa na woagye nkwa anaa?”
Onyankopɔn gyee wɔn nkwa ansa na ɔde Mmara no rema. Mmaransɛm Du no mpo firi nkwagyeɛ amanneɛbɔ aseɛ: “Mene Awurade, mo Onyankopɔn a meyii mo firii nkoasom mu wɔ Misraim no” (2 Mose 20:2). Mmara no nyɛ “di so na woagye nkwa,” na mmom ɛyɛ ɔdɔ akwankyerɛ a ɛkyerɛ sɛdeɛ ɛsɛ sɛ wɔn a wɔnam adom so agye wɔn nkwa dada no tena ase (Deuteronomium 7:7-9). Adom di kan berɛ nyinaa; ɔsetie yɛ mmuaeɛ.
▸ Kenkan pii
Apam Dadaa mu ogyeɛ a ɛso sene biara. Israel a na ɔyɛ akoa no, ɛnam Onyankopɔn tumi so nya ahofadie na ɛyɛ no Onyankopɔn nkurɔfoɔ.
- Twam Afahyɛ · efie a odwammaa mogya wɔ ɛpono so no, owuo twa ho kɔ; afɔrebɔ a ɛdi akyiri no nyinaa nhwɛsoɔ.
- Ɛpo Kɔkɔɔ · ogyeɛ ɛberɛ a ɛpo no abue wɔ baabi a ɛkwan asa; “twa kɔ ɛfa hɔ” bɛyɛ ahyɛaseɛ foforɔ sɛnkyerɛnneɛ.
- Sinai apam · ɛnam Mmaransɛm Du no so na wɔsua sɛdeɛ wɔbɛtena ase sɛ Onyankopɔn nkurɔfoɔ.
- Ahyiaeɛ Ntomadan · kronkronbea a wɔtumi soa a Onyankopɔn te nnipa no mu: “Immanuel” no nsohwɛ.
- Mfeɛ 40 · asoɔden enti awontoatoasoɔ baako kyinkyini ɛserɛ so, nanso Onyankopɔn ne wɔn wɔ hɔ denam mana ne omununkum ne ogya fadum so.
Nkonimdie ne Atemmufoɔ
🧵Kyerɛ Yesu
Rut aseni mu na Dawid firiiɛ, na Dawid aseni mu na Yesu firiiɛ (Mateo 1). Basabasayɛ no mu mpo, Mesia abusua dua no kɔ so.
💛Ɔdɔ a ɛnnyae da
Ɛwom sɛ wɔyii no maa mpɛn pii deɛ, nanso ɛberɛ biara a wɔsu no, ɔsomaa ɔgyefoɔ na ɔmaa wɔn sɔre bio.
“Kanaan nkonimdie no yɛ akumkumakum a ahummɔborɔ nni mu; ne nyinaa akyi, Apam Dadaa Onyankopɔn no yɛ atirimuɔdenfoɔ.”
Ɛyɛ asɛm a ɛyɛ den a wɔrentumi nni ho dwuma wɔ kasamutofi baako mu na ɛhia ahwɛyie. Nanso Twerɛ Kronkron mfa no sɛ basabasayɛ na mmom sɛ atemmuo a ɛbaa mfeɛ pii abɔnefasɛm a ɛboro so (a mmofra a wɔde bɔ afɔdeɛ ka ho) akyi, abodwokyere pii akyi (1 Mose 15:16; Deuteronomium 9:4-5; Leguitikus 18:24-25). Onyankopɔn nyɛ ntɛm wɔ atemmuo mu mpo, na deɛ ɔdane ba ne nkyɛn no, ɔde anigyeɛ gye no, ɔhɔho mpo, te sɛ Rahab ne Rut (Yosua 6:25; Rut 4:13-17).
▸ Kenkan pii
Yosua ase na wɔwura bɔhyɛ asase no mu, nanso wɔtena hɔ wieeɛ no wɔwerɛ firi Onyankopɔn ntɛm. Atemmufoɔ yɛ saa nhyɛaseɛ korɔ no ara a ɛsane ba.
- Bɔne nhyɛaseɛ · bɔne → nhyɛsoɔ → osu su → ɔtemmufoɔ gye → bɔne bio, na ɛkɔ akyiri a ɛyɛ bɔne ara.
- Atemmufoɔ · Gideon, Samson, Debora… mmerɛ tiawa agyefoɔ, akokoɔdurufoɔ nanso wɔn mu yɛ basaa.
- Rut · gyidie hann wɔ esum berɛ mu; ɔhɔho baa a ɔwura Dawid (ne Yesu) aseni mu.
Ahennie a ɛkaa boom
🧵Kyerɛ Yesu
“Ahennwa a ɛtim daa” no ba mu wɔ Yesu, Dawid aseni no mu — ɛno enti na wɔfrɛ no “Dawid Ba” no (Luka 1:32-33; Mateo 1:1).
💛Ɔdɔ a ɛnnyae da
Dawid a ɔhwee ase mpo, wantwene no; ɔnam ne so hyɛɛ ɔhene a ɔtim daa ho bɔ.
“Dawid yɛɛ ɔbarima a ɔho nni asɛm; ɛno enti na wɔfrɛɛ no ‘ɔbarima a ɔda Onyankopɔn koma mu.’”
Dawid bɔɔ adwaman na ɔdii awuo mpo. “Ɔbarima a ɔda Onyankopɔn koma mu” nkyerɛ sɛ ɔho nni asɛm, na mmom obi a wamfa ne bɔne anhinta, ɔde ne koma nyinaa nuu ne ho na ɔsane baa Onyankopɔn nkyɛn berɛ nyinaa (Nnwom 51). Onyankopɔn ɔdɔ ntwene obi a ɔhwe ase kɛseɛ mpo.
▸ Kenkan pii
Israel mmerɛ a ɛsɔ ani sene biara, ahene baasa ase.
- Saul · ɔhene a ɔdi ɛkan a nnipa no srɛeɛ; ahyɛaseɛ pa a asoɔden sɛee no.
- Dawid · “ɔbarima a ɔda Onyankopɔn koma mu.” Ɔdii Goliat so na ɔde Yerusalem yɛɛ ahenkuro. Ɔyɛɛ bɔne kɛseɛ (Batseba) nanso ɔde ne koma nyinaa nu ne ho (Nnwom 51).
- Dawid apam (2 Samuel 7) · Onyankopɔn hyɛ bɔ sɛ ɔbɛma nʼabusua atim daa: Mesia anidasoɔ ahyɛnneɛ titiriɛ.
- Salomo · wɔ nyansa ne ahonya soro no, ɔsii Yerusalem asɔredan no, nanso awieeɛ no ɔdane kɔɔ abosomsom mu.
Ahennie a Emu Paeeɛ
🧵Kyerɛ Yesu
Saa mmerɛ yi mu na adiyifoɔ no ka Mesia a ɔrebɛba no ho asɛm pefee kɔ soro ara (Yesaia 9:6; Yesaia 53).
💛Ɔdɔ a ɛnnyae da
Ɔman a wɔdane wɔn akyi kyerɛɛ no no, ɔkɔɔ so somaa adiyifoɔ, srɛɛ sɛ, “Mesrɛ wo, sane bra fie.”
“Odiyifoɔ yɛ nkɔmhyɛni a ɔka daakye; Apam Dadaa Onyankopɔn no bo fu nko ara.”
Odiyifoɔ asɛm titiriɛ no nyɛ “daakye nkaeɛ” na mmom Onyankopɔn koma mu su: “Mesrɛ wo, sane bra.” Atemmuo ho kɔkɔbɔ mpo, ɛnyɛ sɛ wɔbɛsɛe na mmom sɛ wɔbɛdane wɔn aba na wɔanya nkwa: “mʼani nnye amumuyɛfoɔ wuo ho” (Hesekiel 33:11).
▸ Kenkan pii
Salomo ba mmerɛ so na ahennie no mu paeeɛ: Israel (atifi), mmusuakuo edu, ahenkuro Samaria; ne Yuda (anaafoɔ), mmusuakuo mmienu, ahenkuro Yerusalem.
- Atifi fam · nʼahene nyinaa som ahoni; ɛhwee ase Asiria anim wɔ 722 A.K.A.
- Anaafoɔ fam · Dawid aseni kɔ so na ahene pa te sɛ Hesekia ne Yosia wɔ hɔ, nanso ne nyinaa mu ɛsɛeɛ.
- Adiyifoɔ · Elia, Amos, Yesaia, Yeremia su sɛ “monsane mmra!” Ɛha na Mesia nkɔmhyɛ buu so sene baabiara (Yesaia 53 “ɔsomfoɔ a ɔhunu amane” no).
Nnommumfa no
🧵Kyerɛ Yesu
Abasamtuo mu tɔnn no, Yeremia hyɛ “apam foforɔ” bɔ (Yeremia 31:31) — apam korɔ no ara a Yesu sɔw ano wɔ Adidi a Ɛtwa Toɔ no mu.
💛Ɔdɔ a ɛnnyae da
Nnommumfa asase a esum wɔ mu sene biara mpo, ɔne wɔn siane kɔeɛ na ɔhyɛɛ ogyeɛ ho bɔ.
“Nnommumfa no kyerɛ sɛ Onyankopɔn gyaee Israel koraa.”
Nnommumfa no nyɛ ogyaeɛ na mmom Agya nteɛsoɔ ne ahodwira a ɛkɔ ɔba a ɔdɔ no so (Hebrifoɔ 12:6). Onyankopɔn ankɔ; ɔne Daniel wɔ hɔ wɔ nnommumfa no mfimfini na ɔhyɛɛ bɔ sɛ: “Menim nhyehyɛeɛ… a ɛde mo bɛsi yie… nhyehyɛeɛ a ɛbɛma mo anidasoɔ ne awieeɛ pa” (Yeremia 29:11).
▸ Kenkan pii
Kɔkɔbɔ no ba mu. Asɔredan no hye na wɔde nnipa no kɔ Babilonia: wɔhwere asase, ɔhene ne asɔredan, ɔhaw a ɛso sene biara.
- Asehweɛ mmienu · Israel (Asiria, 722 A.K.A.) ne Yuda (Babilonia, 586 A.K.A.).
- Daniel · gyidie nhwɛsoɔ wɔ abosonsomfoɔ ahemfie mpo (agyata amena); ɔhunu “ahennie a ɛtim daa” a ɛreba no anisoadehunu.
- Anidasoɔ ogyaframa · nnompe a awo a ɛnya nkwa bio anisoadehunu (Hesekiel 37) ne Yeremia “apam foforɔ” no kyerɛ daakye wɔ esum mu.
Nnommum mu Sane Ba
🧵Kyerɛ Yesu
Malaki, Apam Dadaa nhoma a ɛtwa toɔ no, de ɔbɔfoɔ a ɔbɛsiesie Mesia ɛkwan no ho nkɔmhyɛ wie: “Mɛsoma me ɔbɔfoɔ” (Malaki 3:1).
💛Ɔdɔ a ɛnnyae da
Ɔman a wɔdii no hwammɔ mpɛn pii mpo, wannyi ne bɔhyɛ no, na mmom ɔmaa wɔn sɔre bio.
▸ Kenkan pii
Persia ɔhene Kores mmara (538 A.K.A.) so na nsanba no firi aseɛ. Wɔnam asuo mmiɛnsa so sane ba na wɔsane si deɛ asɛeɛ no.
- Serubabel · sane si asɔredan no (wɔwieeɛ wɔ 516 A.K.A.).
- Esra · sane kyerɛkyerɛ Mmara no (Asɛm no) na ɔsane nya gyidie.
- Nehemia · sane si Yerusalem afasuo no wɔ nna 52 mu.
- Ester · gye Yudafoɔ a wɔwɔ Persia firi ɔsɛeɛ mu: “hwan na ɔnim sɛ wɔbaa ahennie mu maa saa berɛ yi…?”.
- Ɔsukɔm a ɛkɔ so · asɔredan no gyina hɔ, nanso ɔhene a ɔte sɛ Dawid nni hɔ. Nnipa no twɛn Mesia no.
Kommyɛ Mfeɛ no
🧵Kyerɛ Yesu
Saa “dwumadibea siesie” yi nyinaa yɛ Onyankopɔn adwuma sɛdeɛ ɛbɛyɛ a Yesu bɛba pɛpɛɛpɛ wɔ “mmerɛ pa” no mu.
💛Ɔdɔ a ɛnnyae da
Mfeɛ 400 kommyɛ no mu mpo, wɔ kokoam, na ɔresiesie nkwagyeɛ ɛkwan no.
“Sɛ mfeɛ 400 Asɛm biara amma a, ɛnneɛ ɛnkyerɛ sɛ Onyankopɔn kɔeɛ anaasɛ na ɔregye nʼahome?”
Kommyɛ nkyerɛ sɛ obi nni hɔ. Wankasa nko ara; saa berɛ no nyinaa na ɔrekenkan ahemman, kasa ne akwan sɛdeɛ ɔbɛsiesie nkwagyeɛ dwumadibea no. Berɛ a mu yɛ dinn sene biara no, na Onyankopɔn reyɛ adwuma sene biara, wɔ ɔdɔ mu (Galatifoɔ 4:4).
▸ Kenkan pii
Ɛfiri Malaki kɔsi Apam Foforɔ no, bɛyɛ mfeɛ 400 na Twerɛ Kronkron foforɔ biara nni hɔ (adiyifoɔ). Nanso abakɔsɛm akyi no, na Onyankopɔn resiesie ɛkwan ama asɛmpa no trɛw.
- Ahemman sesaa nsa · Persia → Hela (Aleksander, 333 A.K.A.) → Misraim ne Siria → Makabefoɔ atuateɛ (167 A.K.A.) → Roma (63 A.K.A.).
- Hela kasa · Aleksander nkonimdie maa Hela kasa bɛyɛɛ kasa a obiara ka; wɔkyerɛɛ Apam Dadaa kɔ Hela kasa mu (Septuagint), na ɛbuee ɛkwan maa asɛmpa no trɛw ntɛm.
- Roma akwan ne asomdwoeɛ · akwan a wɔasiesie ne “Pax Romana” no bɛyɛ asɛnka akwan.
- Hyiadan ne akuo · hyiadan nkyerɛkyerɛ tim ase; Farisifoɔ ne Sadukifoɔ sɔreeɛ; na Mesia ho ɔpɛ no nyiniiɛ.
Yesu Ba
🧵Kyerɛ Yesu
Ɔbaa no aseni (nsɛntitiriɛ 2), Abraham nhyira (3), Twam Afahyɛ odwammaa (4), Dawid ɔhene a ɔtim daa (6) ne apam foforɔ (8) nyinaa ba mu wɔ Yesu baako mu: yɛn odiyifoɔ, ɔsɔfoɔ ne ɔhene ankasa.
💛Ɔdɔ a ɛnnyae da
Ɛberɛ a na yɛyɛ nnebɔneyɛfoɔ no, ɔsomaa ne Ba na ɔde ne nkwa maeɛ.
“Yesu yɛ abrabɔ pa kyerɛkyerɛfoɔ pa no mu baako kɛkɛ; asɛnnua no yɛ awerɛhoɔ nkogudie.”
Yesu kaa sɛ ɔyɛ Onyankopɔn ankasa (Yohane 8:58), na asɛnnua no nyɛ akwanhyia anaa nkogudie na mmom ɔdɔ a wɔahyehyɛ. Wɔantwe no hɔ ɔhyɛ so, na mmom ɔno ankasa de ne nkwa too hɔ (Yohane 10:18). “Ɔdɔ biara nsene sɛ obi bɛwu ama ne nnamfonom” (Yohane 15:13).
▸ Kenkan pii
Kommyɛ no bubuiɛ; deɛ wɔhyɛɛ ne bɔ no ba. Asɛmpa nnan no di Yesu nkwa, owuo ne owusɔreɛ ho adanseɛ firi afanan.
- Onipayɛ · Onyankopɔn bɛyɛɛ onipa (Immanuel, “Onyankopɔn ne yɛn”), wɔ Betlehem ahobrɛaseɛ mu.
- Adwuma · ɔkyerɛkyerɛ Onyankopɔn Ahennie, ɔsa ayarefoɔ yadeɛ, ɔfrɛ nnebɔneyɛfoɔ. “Deɛ wahunu me no ahunu Agya no.”
- Asɛnnua · ɔtua bɔne ne owuo a asehweɛ no (nsɛntitiriɛ 2) de baeɛ no ka si yɛn anan mu. Twam Afahyɛ odwammaa ankasa.
- Owusɔreɛ · ɔsɔre da a ɛtɔ so mmiɛnsa na ɔbubu bɔne, owuo ne Satan tumi; asɛnnua so mpo na “ɔdii mpaninnie ne tumidie nyinaa so… ɛberɛ a ɔhyɛɛ ne nkonimdie ho fa no” (Kolosefoɔ 2:15).
Enti Yesu yɛ yɛn odiyifoɔ ankasa (ɔkyerɛ Onyankopɔn ɛkwan), yɛn ɔsɔfoɔ ankasa (ɔde ne ankasa onipadua pata bɔne) ne yɛn ɔhene ankasa (ɔdi bɔne, owuo ne Satan so na ɔdi adeɛ daa).
Asɔre Ahyɛaseɛ
🧵Kyerɛ Yesu
Saa asɛm yi da so kɔ so ɛnnɛ. Twerɛ Kronkron de bɔhyɛ wie sɛ Yesu bɛsane aba na wayɛ biribiara foforɔ (Adiyisɛm 21).
💛Ɔdɔ a ɛnnyae da
Ɔdɔ a yɛnyaeɛ no, afei ɔsoma no ma ɛsene kɔ ewiase nyinaa.
“Asɔre yɛ nyamesomfoɔ a wɔyɛ pɛ kuo, anaasɛ ɛyɛ ɛdan kɛkɛ.”
Asɔre nyɛ “ahotefoɔ a wɔayɛ pɛ” kuo na mmom nnebɔneyɛfoɔ a wɔde wɔn bɔne akyɛ wɔn. Ɔsomafoɔ Paulo mpo frɛɛ ne ho “ɔdebɔneyɛfoɔ a ɔdi ɛkan koraa” (1 Timoteo 1:15). Tete asɔre no nso gyee akyinnyeɛ na ɔhwee ase (Asomafoɔ 6:1; 1 Korintofoɔ 1:11). Asɔre nyɛ baabi a wɔhoahoa wɔn ho, na mmom nnipa a wɔde ɔdɔ a wɔnyaeɛ no kɔ (Yohane 13:34-35).
▸ Kenkan pii
Yesu kɔ ɔsoro akyi, Honhom a wɔhyɛɛ ne bɔ no ba wɔ Pentekoste na asɔre no wo. Asɛmpa no trɛw kɛse.
- Pentekoste · Honhom no ma asuafoɔ a wɔsuro no bɛyɛ adansefoɔ akokoɔdurufoɔ.
- Petro · ka asɛmpa no kyerɛ Yudafoɔ wɔ Yerusalem.
- Paulo · firi ɔtaafoɔ bɛyɛ ɔsomafoɔ; ɔbɔ asɔre wɔ amanamanmufoɔ ewiase na ɔtwerɛ nkrataa no.
- Kɔsi asase ano · Yerusalem → Yudea → Samaria → Roma. Bɔhyɛ a wɔhyɛɛ Abraham sɛ “nnipa nyinaa” no ba mu.
- Na yɛn · asɛm no nnwie; ɛkɔ Yesu mmaeɛ ne ɔsoro foforɔ ne asase foforɔ no so.
Ogyeɛ (biribiara foforɔ)
🧵Kyerɛ Yesu
Abɔdeɛ a ɛdi ɛkan Eden no awieeɛ koraa no ɛsane ba sɛ “Yerusalem Foforɔ.” Onyankopɔn ne ne nkurɔfoɔ tena daa: Immanuel mma a ɔahyɛ (Adiyisɛm 21:3; Mateo 1:23).
💛Ɔdɔ a ɛnnyae da
Awieeɛ koraa no ɔbɛpepa nisuo nyinaa na wayɛ biribiara foforɔ wɔ ɔdɔ mu.
▸ Kenkan pii
Twerɛ Kronkron nnwie wɔ asɔre mmerɛ no mu. Ne nhoma a ɛtwa toɔ, Adiyisɛm, kyerɛ Yesu a ɔresane ba na ɔwie biribiara.
- Mmaeɛ a ɛtɔ so mmienu · ɔhene a wɔhyɛɛ ne bɔ no sane ba animuonyam mu.
- Nkonimdie a ɛtwa toɔ · wɔsɛe Satan ne owuo daa, na Kristo di adeɛ sɛ ahemfo so Ɔhene (1 Korintofoɔ 15:25-26; Adiyisɛm 20:10).
- Atemmuo ne owusɔreɛ · wɔtene nea ɛnteɛ nyinaa, na awufoɔ sɔre.
- Ɔsoro foforɔ ne asase foforɔ · bɔne, owuo, nisuo ne yea yera daa (Adiyisɛm 21:4).
- Eden a wɔasane aba · wɔ “Yerusalem Foforɔ” a ɛyɛ sene ahyɛaseɛ no mu, Onyankopɔn ne ne nkurɔfoɔ tena daa: baabi a Twerɛ Kronkron nyinaa rekɔ.
Enti seesei yɛ “ɛaba dada, nanso ɛnnya mmaeɛ” mmerɛ: Yesu mu, nkwagyeɛ no aba dada, nanso ne mmamuiɛ koroyɛ no da so retwɛn.